Anketa: Slovenská hudba 2012

(Hudobný život; 01/2013,02/2013; 11/02/2013; s.: 29; red ; Zaradenie: anketa)

Začiatkom roku 2013 oslovil Hudobný život skladateľov, pedagógov, muzikológov, interpretov, vydavateľov i vedúcich pracovníkov inštitúcií pôsobiacich v slovenskej hudbe, aby sa zúčastnili ankety na nasledujúce témy. Cieľom nebol rebríček úspešnosti, ale snaha o zmapovanie a pripomenutie zaujímavých počinov. Uverejňujeme odpovede, ktoré sme získali do uzávierky čísla.

1. hudobná udalosť roka 2012 2. nahrávka roka 2012 3. želanie do roku 2013

Vladimír Bokes, skladateľ 1. Vystúpenia Quasars Ensemble na Konvergenciách, na Novej slovenskej hudbe, nezabudnuteľné bolo predvedenie Schönbergovho Pierrota lunaire s Evou Šuškovou, Albrechtovej Sonatíny a Zeljenkových Metamorfóz XV na BHS. Zameranie na hudobnú secesiu (Mahler, Albrecht) patrí ku konštantám súboru a vytvára pre poslucháča schodnú cestu k súčasnej hudbe. Významnou udalosťou bola realizácia nahrávky klavírneho koncertu Viery Janárčekovej v nemeckom Bambergu. Radosť mám z minuloročného študentského festivalu Orfeus na VŠMU, ktorý je liahňou ďalších súborov novej hudby do budúcnosti. 2. Na marcovom koncerte Quasars Ensemble vo Dvorane VŠMU boli uvedené 2 nové CD súboru z vydavateľstva Hevhetia (Contemporary Reflexions a nahrávka diel C. Debussyho a G. Mahlera v inštrumentácii A. Schönberga, A. Albrechta v inštrumentácii I. Buffu a F. Poulenca so sólistkou Petrou Noskaiovou). Obdivuhodný je komplet slovenskej tvorby pre sólové husle v podaní Milana Paľu (Pavlík Records) a nemôžem vynechať CD Sergeja Kopčáka Last Words (Hudobné centrum), pretože dokumentuje jedinečné stretnutie umeleckých generácií. Je to doslova záznam odovzdávania štafety. 3. Predovšetkým chcem vyjadriť nádej, že sa impulzom pre rozvoj súčasnej hudby u nás stane festival ISCM, ktorý sa bude konať v Košiciach, Bratislave a vo Viedni. Podobne dúfam, že Európske hlavné mesto kultúry Košice poskytne zodpovedajúci priestor tomuto u nás dlho zanedbávanému žánru. Svoje autorské CD by už mali mať aj skladatelia ako Marián Lejava či Ivan Buffa. A je nanajvýš nevyhnutné, aby hudobné inštitúcie našli potrebný štatút a priestory na skúšanie v Bratislave pre Quasars Ensemble, pretože po 5 rokoch úspešných aktivít si to súbor nepochybne zaslúži. Ivan Buffa, skladateľ, klavirista, um. vedúci Quasars Ensemble 1. Orfeus 2012, pretože bol zásadným posunom v histórii tohto študentského festivalového podujatia. Zapojenie študentov hudobného manažmentu zasialo dúfajme prvé semienka tvorivej spolupráce skladateľov, interpretov a hudobných manažérov na poli artificiálneho umenia, ktoré by mohlo predznamenávať zásadnú, tak prepotrebnú zmenu v tejto oblasti. Výsledkom totiž bolo kvalitatívne nové uchopenie viacerých druhov umenia do profesionálne vynikajúco zvládnutého spoločného niekoľkodňového ,,gesamtkunstwerku”, a to z rúk študentov! 2. Milan Paľa: Violin Solo 4 (Pavlík Records)  – cyklus Milana Paľu je jednoducho výnimočný! 3. Zmena financovania alternatívnych kultúrnych podujatí viacerých občianskych združení (tie sú často esenciou toho najlepšieho, čo je zo slovenského potenciálu vôbec možné v našich podmienkach vykresať) z jednoročnej podpory ich projektov, na minimálne dvoj-štvorročné subvenčné cykly. Výsledkom bude nielen kvalitatívna zmena koncepcií ,,minifestivalov”, ale snáď je možné dúfať aj v odvážnejšie projekty s novými pôvodnými dielami slovenských skladateľov. Július Fujak, hudobný semiotik, estetik, performer 1. Slávnostné otvorenie Koncertnej sály Župného domu v Nitre koncertom Daniely Varínskej. Táto významná sieň s bohatou históriou a unikátnou akustikou po období devastácie a dlhých rokoch čakania na rekonštrukciu konečne ožila  – aj následnými zaujímavými klavírnymi recitálmi L. Fančoviča, M. Skutu, Z. Niederdorfer-Paulechovej, P. Pažického na novom krídle Steinway & Sons a koncertom ŠKO Žilina v rámci cyklu Galéria hudby Nitrianskej Galérie (ktorá o. i. zastrešuje aj medzinárodný hudobno-intermediálny PostmutArt Fest). Hudobno-intermediálna výstava Milana Adamčiaka Something for Cage v Design factory v Bratislave (kurátori Michal Murin a Katarína Trnovská). Kontinuálne pôsobenie cyklu Albrechtina – (Ne)známa hudba v Bratislave a pokračovanie nového cyklu Vážna hudba nevážne v Stanici Žilina-Záriečie. 2. Za výnimočné tituly, presahujúce svojím významom slovenský kontext, pokladám realizáciu oboch albumov Solamente naturali Italian Concertos from Podolínec a Keď sa páni zišli… Saltus Hungarici a Dionisio Uhrovec 1730 (Pavian Records) a album Miki Skuta: Chopin Recital (Pavlik Records), nahratý v spomenutej Koncertnej sále v Nitre. Z tzv. alternatívnej scény ma zaujali CD Burlas/Kladivo/Zagar: Poruchy spánku (Slnko Records) a reedícia piesní skupiny Šramot: Staromládenecký duch (Hevhetia). 3. Samotnej hudbe niet čo radiť. Ozdraveniu celkovej klímy v slovenskej hudobnej kultúre by prospeli väčšia vzájomná žičlivosť, menej zápecníckeho farizejstva a predpojatosti, otvorenosť voči inováciám zvonku a vnútorná citlivosť pre docenenie hodnotnej inakosti. Zároveň, a to je trvalé prianie, vytvorenie oveľa prajnejšieho prostredia pre rozvoj progresívnej súčasnej, nekonvenčnej hudby, resp. rôznych hudobných alternatív vo všetkých oblastiach. Tamás Horkay, muzikológ, hudobný publicista 1. Z hľadiska dramaturgickej inovatívnosti, interpretačnej kvality a spoločenského ohlasu na prvé miesto zaraďujem festival komornej hudby Konvergencie. Nielen preto, že komorná hudba u nás patrí dlhodobo k menej pestovaným a poznávaným žánrom, ale aj pre plnohodnotný export programu do Košíc, prípadne ďalších miest. Špičkové koncerty tradične ponúkajú aj Bratislavské hudobné slávnosti, bohužiaľ tieto sa inde ,,neprenesú” a poslucháči v iných mestách nemajú šancu čosi podobné zažiť. Z dôvodu posilnenia kultúry v regiónoch a dramaturgickej objavnosti si vysoko cením Zámocké hry zvolenské, sympatický je tiež projekt (Ne)známa hudba, ktorý je však obmedzený na hlavné mesto. Rád by som spomenul cyklus klavírnych recitálov v Stanici Žilina-Záriečie, ktorý poskytuje nový priestor domácim klaviristom a pomáha rozširovaniu umenia v nekonvenčnom prostredí. 2. Akordeónová nahrávka Petra Katinu: Solo (Hevhetia) s dielami Kagela, Gubajduliny, Beria… 3. Nevyhnutnosť výraznejšej ,,regionalizácie” hudobného života, eliminácia sústredenosti kvalitných výkonov na Bratislavu, čomu sice napomáha dotačný systém Ministerstva kultúry, prebieha to však príliš živelne a nie vždy efektívne, navyše v znamení permanentnej neistoty pre organizátorov. Hudobné centrum by malo prevziať niektoré kompetencie bývalého Slovkoncertu a koordinovať umelecké aktivity v regiónoch; nemusí to znamenať návrat centralizmu a ,,ručného riadenia”, ale uplatnenie princípu ekonomickosti a efektívnosti, najmä z hľadiska výkonných umelcov, ktorí žijú prevažne v Bratislave a kvôli jednému koncertu sa im zväčša neoplatí vycestovať. Veľmi by som si želal, aby naše orchestre mali viac času na skúšanie, lepšie finančné ohodnotenie a vynikajúcich dirigentov, ktorí s nimi systematicky a trpezlivo pracujú a zdržiavajú sa aspoň polovicu mesiaca na mieste – a v neposlednom rade vzdelaných poslucháčov s vyváženejšou vekovou štruktúrou, ktorých si sami vychovajú. Tu však prichádzame do kontaktu s kvalitou nášho hudobného školstva, ktoré musí prejsť radikálnou reformou. Ešte by som podčiarkol nevyhovujúcu úroveň i kvantitu hudobného vysielania vo verejnoprávnych médiách. Zlepšenie nie je nemožné, chce to však ľudí, predstavu, odvahu, dobrú vôľu a až v poslednom rade peniaze… Ladislav Kačic, hudobný historik 1. Predvedenie Monteverdiho Mariánskych nešporov pod vedením Václava Luksa na Dňoch starej hudby; celý festival mal naozaj výbornú úroveň. 2. Piesne Alexandra Albrechta v podaní Tomáša Šelca (CD Alexander Albrecht: Biographie, Pavian Records). 3. Veľmi by som si želal, aby sa hralo (a nahrávalo!) oveľa viac ,,starej” slovenskej hudby, aspoň toľko, koľko českej sa hrá a vydáva v Českej republike. K vlastnej minulosti sa správame veľmi macošsky a ,,výberovo”. Hudobnému životu želám, aby sa redakcii darilo čo najlepšie pokrývať celé spektrum hudobného života na Slovensku v minulosti i súčasnosti. František Király, klavirista, skladateľ 1. Bolo toho viac: zažil som koncert detí, ktoré hrali PARTITÚRY od Monogramistu T.D., teším sa z projektu Kráľ duchov Mareka Piačeka, Martina Ondrisku a Marolda Langer-Philippsena s dychovým orchestrom Štós. Stravinského Príbeh vojaka na festivale Konvergencie v Košiciach už nemohol mať na Slovensku lepšie obsadenie. A konečne tu máme aj bienále súčasného zvukového a elektronického umenia Sound City Days v Košiciach. Ani Reichove Six Pianos v podaní Cluster Ensemble na bardejovskom námestí počas letnej noci ti

ž nebolo zlé ;-) 2. Nepočúvam CD, takže neviem… 3. ,,Predkoncertná beseda”, ktorú som zažil pred Príbehom vojaka, je veľmi dobrá myšlieka a treba v tom pokračovať. Takisto treba hudbu ,,vybrať” von zo sál a robiť koncerty vonku pre ľudí. Bolo by prospešné urobiť osvetu preparovanému klavíru. Minulý rok som zažil veľmi trápne-smutnú chvíľu, keď som sa musel hanbiť do akej situácie sa dostal jeden veľmi dobrý a vážený hudobník. To, že je stále problém preparovať klavíry v koncertných sálach, tiež hovorí o našej kultúrnosti…

Rostislav Pavlík, vydavateľ 1. Rád by som upozornil na mimobratislavské podujatia: zaujimavými boli Kubínska hudobná jeseň s množstvom skutočne kvalitných koncertov a už tradične medzinárodná sláčiková súťaž Talenty pre Európu. 2. Upozornil by som na Milana Paľu, s ktorým sme nahrali už štvrtý dvojalbum slovenských skladieb pre sólové husle. Od začiatku našej spolupráce som vedel, že je to vynikajúci huslista, ale teraz môžem s plnou zodpovednosťou konštatovať, že je geniálny! Jeho úroveň a kvalita neustále rastú, s takýmto umelcom je skutočne radosť spolupracovať. Myslím, že úžasnejšieho huslistu som ešte nemal možnosť vidieť a je veľká škoda, že je nedocenený. Milan Paľa si skutočne zaslúži podporu! Zbyněk Müller, šéfdirigent Štátnej filharmónie Košice 1. Festival Košická hudobná jar s velmi dobrou dramaturgií a úrovní většiny koncertů, vynikající nastudování Její pastorkyně v košickém divadle, netradiční koncert ŠfK s velkým symfonickým programem v košickém nákupním centru Aupark, cyklus Veľké slovenské hlasy. 2. CD Béla Kéler: Spomienka na Bardejov (Videorohaľ Bardejov) nahrané Štátnou filharmóniou Košice a dirigentem Mariánem Vachem. Je dobré věnovat pozornost skladatelům nenápadným, ale ve své době a svým významem dalece přesahujícím hranice ,,svých” regionů, tak jak tomu bylo právě u Kélera. 3. Jako prioritu v rámci celého Slovenska vnímám Evropské hlavní město kultury Košice 2013, avšak především ve smyslu podpory domácích, tzn. košických kulturních institucí. Ty mají Slovensku i Evropě nepochybně co nabídnout, jen je třeba jim důvěřovat a nedávat přednost povrchnímu kouzlu importovaného. Štátna filharmónia Košice jako domácí instituce významně přispěje k oslavě 1150. výročí události celoevropského významu, a sice příchodu sv. Cyrila a Metoděje – má v plánu uvést premiéru nového díla Mirka Krajčiho, které bude reflektovat činnost slavných věrozvěstů. (red)