Benátky „vyschli”, ale voda sa do mesta vracia

Mlynský náhon tvoril dôležitú súčasť života Košičanov už v stredoveku. Ešte v minulom storočí sa v bývalom koryte rieky Hornád kúpali deti. Voda vháňala do mesta život. Na Mlynskej ulici nechýba zastúpenie žiadneho obdobia historického vývoja Košíc. Prostredníctvom rieky umenia sa voda do mesta vráti 22. a 23. júna.

Voda a umenie

Mlynský náhon bol jedným z najromantickejších priestorov mesta. Jeho časti v blízkosti centra je dnes možné obdivovať už iba na fotografiách. Mnohí Košičania sa v náhone učili plávať. Pod Jakabovým palácom stála v minulom storočí predajňa čersvo nalovených rýb. Pri dnešnej plavárni sa vytvorilo malé kúpalisko ohradené kolmi. Po niekdajšej kráse dnes ostali už iba mosty.

Kedysi sa na Hlavnej ulici rozdvojoval Čermeľský potôčik. Momentálne ho zastupuje vodorovná fontána, ktorá tvorí podzemný uzavretý cyklus. Najväčšou výzvou však bolo vymyslieť dielo, ktoré by sa vynímalo medzi dvoma historickými skvostami – Dómom sv. Alžbety a Štátnym divadlom Košice. Hrajúca fontána potvrdzuje, aké nenahraditeľné miesto má pre ľudí spojenie vody a umenia.

„Väčšina miestnych smúti najmä za hotelom Schalkház a Mlynským náhonom,“ hovorí popularizátor Košíc, spisovateľ a turistický sprievodca Milan Kolcun. „Projekt bol nedomyslený. Vybudovanie cesty namiesto Mlynského náhonu bolo podľa mňa nesprávnym rozhodnutím. Aj bývalá mestská plaváreň prestala fungovať práve preto, že kvôli odklonu náhona klesla hladina podzemných vôd. Mesto je tak ochudobnené o časť svojej krásy.“

Vodník z Mlynského náhonu

To, že košické „Benátky“ neexistujú, ľutujú najmä skôr narodené generácie. Vytvoriť staronovú zónu oddychu v spojení s vodou sa pokúšal i bývalý primátor Košíc Rudolf Schuster. Odkloniť celú dopravu a vrátiť rieku do bývalého koryta je však veľmi zložité. Metropola východného Slovenska, ktorá sa pýši titulom Európskeho hlavného mesta kultúry 2013, však už viackrát dokázala, že v spojení s umením nič nie je až také nedosiahnuteľné.

„Augustová potulka bude osviežujúca, lebo bude o vode v meste, teda o potôčikoch, fontánach, povodniach, kúpeľoch a vodných dielach,“ hovorí Milan Kolcun.

„Zamierime aj na krásne funkcionalistické kúpalisko ČH. Nevynecháme ani Kunsthalle s mokrým pódiom v jednej z menších siení, čo mi pripadá ako ďalší skvelý zdroj inšpirácie pre umelcov.

K Mlynskému náhonu sa viaže i zaujímavá historka. Na jednom z domov na Štefánikovej ulici vidno krásnu dievčinu. Hneď vedľa krásky je jej zohyzdená podobizeň. Povesť hovorí o nešťastne zaľúbenej dievčine, ktorá skočila do náhonu kvôli tomu, že ju nechcel jej mládenec. Po niekoľkých mesiacoch došiel po pôrodnú babicu podivný kočiar. Odviezol ju pod vodu Mlynského náhona. Tam asistovala pri pôrode vodníkovej ženy – nešťastne zaľúbenej dievčiny. Fasáda domu je znakom jej krásy i vyplavenej mŕtvoly. Iná legenda hovorí, že kto vstúpi do budovy, oškaredie. Tento ľudový príbeh spracováva do literárnej podoby Slavomír Szabó a vyjde v mojej knižnej antológii Košické povesti,“ dodáva Milan Kolcun.

Najstaršie inžinierske dielo

Mlynský náhon – najstaršie inžinierske dielo v Košiciach, vzniklo pravdepodobne už v 14. storočí. Boli na ňom najmenej 3 mlyny. Nemusela sa v nich mlieť iba múka. Mohli premieňať vodnú silu aj na inú energiu. Neskôr postavili aj vodné turbíny. V roku 1900 viedlo cez náhon 15 mostov.

Lingvista a potulkár Milan Kolcun

Milan Kolcun je učiteľom španielčiny na gymnáziu Park mládeže 5 v Košiciach. V metropole východného Slovenska založil projekt Potulky mestom a ako certifikovaný sprievodca turistov oboznamuje s jeho bohatou históriou. Pracoval v TOP rádiu. Napísal viacero knižných titulov – okrem iných aj Štýly krásy v Košiciach, Potulky mestom Košice či román Najnovší hriech. V týchto dňoch sa do kníhkupectiev dostáva jeho ďalšia kniha Košické detaily (a ich príbehy). Po Košiciach najradšej sprevádza Košičanov, pretože sa vždy najviac čudujú z toho, čo všetko majú rovno pod nosom.

Od prvého až po posledný most

Lukáš Mano