Výstava fotografií Waclaw Turek, Krosno

Premiéra Divadla Veritas – Hra MEDVEĎ

Srdečne Vás pozývame na premiéru Divadla Veritas, ktorá sa ako viete uskutoční dňa 2. mája 2008 o 20.20 hod. Tešíme sa na Vás na Dominikánskom námestí! Upútavka:

Veritas OPEN AIR – Kultúrny festival v rámci osláv Dni mesta Košice

Termín realizácie podujatí:1 – 3. máj 2008Miesto realizácie podujatí:Otvorené priestranstvo na Dominikánskom námestí v Košiciach pred vstupnou bránou do kostolaĂščel podujatia:Námestie je odjakživa miestom stretnutí obyvateľov mesta, jeho návštevníkov, miestom trhu, vzájomnej výmeny a komunikácie. Dominikánske námestie v Košiciach s dominantným starobylým kostolom uprostred, je vstupnou bránou do historického jadra mesta. Otvorené priestranstvo námestia sa najmä v posledných rokoch stáva aj miestom stretávania mládeže, bohužiaľ, vo večerných hodinách aj miestom požívania alkoholických nápojov, združovania pochybných živlov a stabilnej kriminality. Dominikánske kultúrne centrum Veritas sídliace na Dominikánskom námestí č. 8 v Košiciach, ktoré združuje Filmový klub Cinefil, ochotnícky divadelný súbor Divadlo Veritas, Galériu Veritas a Kaviareň Veritas preto v spolupráci s mestom Košice otvára svoje brány a uvádza prvý ročník otvoreného kultúrneho festivalu na Dominikánskom námestí – Veritas Open Air. Tento trojdňový kultúrny festival v réžii mladých umelcov, hudobníkov, amatérov a nadšencov umenia a kultúry chce Dominikánskemu námestiu ponúknuť tvár, ktorá mu dávno prináleží ako jednému z najkrajších zákutí nášho mesta s bohatou históriou, jedinečnou architektúrou a spoločenským významom. Podujatie je súčasne naším príspevkom ku kultúrnemu programu osláv Dní mesta Košice v nadväznosti na výzvu mesta Košice – Use The City v rámci kandidatúry na titul Európske hlavné mesto kultúry 2013.Upútavka na predstavenie Divadla VERITAS – Premiéra divadelnej hry MEDVEĎ:

SLEPÉ LÁSKY V KOŠICIACH

Slovenský film opäť ožíva a do našich kín prichádza ďalší výnimočný projekt, ktorý si zaslúži našu pozornost.
Už 28.4.2008 sa v Košickom Filmovom klube Cinefil uskutoční premiéra nového slovenského dokumentárneho filmu SLEPÉ LÁSKY režiséra Juraja Lehotského. Film „o láskach, ktoré treba vidieť“ je „film o láske medzi nevidomými ľuďmi. Lásky sú jemné, lásky sú smiešne, lásky sú aj slepé… Nájsť si pravé miesto a šťastie vo svete je neraz ťažké pre ľudí vidiacich. O čo citlivejšia je táto cesta pre nevidomých. Ich pohľad je v mnohých veciach základný a čistý. A často veľmi vtipný. Ich pohľad odkrýva „nevidené dimenzie“ toho, čo vlastne šťastie znamená.“
Slepé lásky však budú mať možnosť vidieť nielen bežní návštevníci kina. Filmový klub Cinefil, v spolupráci s producentmi filmu a Asociáciou slovenských filmových klubov pripravilo aj projekciu upravenej verzie filmu, ktorá je priamo určená pre zrakovo postihnutých a nevidiacich. Film je doplnený o komentár, ktorý nahovorila herečka Emília Vašáryová. Táto verzia filmu bude odpremietaná o 17.00 hodine, následne v našom tradičnom vysielacom čase 19.19 hod. sa odpremieta bežná distribučná verzia filmu.
Oboch projekcií sa zúčastní aj autor filmu, scenárista a režisér Juraj Lehotský. Po premiére filmu je pre divákov pripravená beseda. Ako predfilm bude rovnako v premiére uvedený aj krátky animovaný projekt režisérky Ivany Šebestovej s názvom Štyri, ktorý bol čerstvo ocenený slovenskou filmovou cenou Slnko v sieti ako najlepší animovaný film.
Â
Stanislav Gojdič dramaturg FK Cinefil fkcinefil@gmail.com

9TH DRAMA FESTIVAL – videoreport

Â

Kamera: Juraj Szaszák, Redaktor: Richard Kitta, produkcia – www.xlpixel.sk Ăščinkujúci: Drama Club GTA Košice, The Bear educational theater Komentáre: • Agnesa Kovalčíková – učiteľka, vedúca Drama Club-u a organizátorka Drama Festivalu • David Fisher – herec, The Bear educational theater • hlavní predstavitelia tragédie Hamlet

CAFÉ DE LA GARE francúzska fotografia v ojedinelej zbierke galérie Château d’Eau

Táto výstava spája viacero generácií francúzskych fotografov; od veľkých humanistov až po súčasných mladých tvorcov. Vo všetkých prípadoch ide o neobyčajný pohľad na človeka – na toho druhého. Pohľad čo oživuje tieto fotografie. Výber diel, ktoré sa tu nachádzajú, nám umožňuje rozoznať tri významné obdobia.
60. až 80. roky. Tieto roky boli poznačené poetickým realizmom, ktorý je typický pre Francúzsku reportážnu školu. Robert Doisneau, Willy Ronis, Edouard Boubat, Izis… Fotografi vidia spoločnosť uveličeným pohľadom, ktorý uprednostňuje poetický a lyrický pohľad na svet, tým že človeka kladú do stredu ich záberu. Takisto je to významná éra agentúry Magnum /1/ a vplyvu Henriho Cartier-Bressona: presnosť rámovania, výber „rozhodujúceho momentu “/2/, či rešpekt prirodzeného svetla. Toto všetko nachádzame v týchto priestoroch na fotografiách Marca Ribouda a Guya Le Querreca.
80. a 90. roky. Na impulz Cahiers de la photographie /3/ (Zošity fotografie) a po vydaní knihy La chambre claire (Svetlá komora) od Rolanda Barthesa, sa začína uvažovať o fotografickom konaní, čo vedie k autobiografickejším postojom, ku pokusom, ktoré kladú fotografa do centra svojho záberu. Hovorí sa o kreatívnej fotografii (Gladys). Tá určuje menej demonštratívny pohľad (Luc Chery), búrlivejší vzhľadom k svetu (Bernard Plossu, Stéphane C.), kladúci viac otázok (Raymond Depardon), literárnejší a poetickejší (Denis Roche, Sarah Moon).
Od 90-tych rokov sme svedkami radikálnej zmeny, ktorá sa prejavuje prechodom na farebnú fotografiu a na zábery veľkých formátov. Fotografia priamo vstupuje na pole súčasného umenia. Títo umeleckí výtvarníci „používajú“ fotografiu na skúmanie mestskej krajiny, na konfrontáciu s prázdnymi alebo prechodnými priestormi (Olivier Metzger, Eric Aupol). Iní v zmysle tradície land art nastoľujú na mieste dialóg so skutočnosťou, aby modifikovali jej vnímanie (Laurent Millet). Ďalší zase vďaka technickým úskokom porušujú hranicu medzi fikciou a realitou, aby tým odhalili falošné samozrejmosti (Corinne Mercadier).
Najväčší vývoj bol však pravdepodobne zaznamenaný v odbore portrétu. V priebehu niekoľkých rokov sa prešlo od psychologického prístupu, ktorý vychádzal z empatie voči fotografovanému človeku v zmysle tradície pravdivého portrétu (Gisele Freund, Richard Dumas), cez fázu experimentovania (Jean-François Bauret – akty), až po novodobú tvorbu, v ktorej sa objavuje snaha dostatočného odstupu a objektívnosti; snaha odviesť z fotografie všetku psychológiu, aby náš prístup k nej bol sociologickejší, dokonca politickejší, v rámci ktorého je človek posudzovaný z pohľadu svojej príslušnosti k určitej sociálnej skupine (Dominique Delpoux, Charles Fréger). Vychádzajúc zo špecifickosti svojej vlastnej histórie, fotografia sa stáva obrazom medzi inými obrazmi, aby ponúkla nové vymedzenie chápania sveta.
Â
LE CHATEAU D’EAU, TOULOUSE Galériu v roku 1974 založil Jean Dieuzaide. Je to najstaršia verejná galéria vo Francúzska zasvätená výlučne fotografii. Zbierka Château d’Eau, ktorá je zostavená zo zakúpených diel od vystavujúcich fotografov, má dnes skoro 5000 fotografií.Château d’Eau od svojho založenia prezentovala viac ako 400 výstav. Upriamená na prezentovanie fotografie zo všetkých jej strán, galéria vystavuje fotografie mladých talentov ako aj autorov veľkých mien, ktorí tvoria dejiny fotografie.
Â
Vysvetlivky: 1, Agentúra fortografov, ktorú v roku 1947 založil Robert Capa, Henri Cartier-Bresson, George Rodger a David Seymour. 2, „Rozhodujúci moment“, Cartier-Bresson vytvoril tento koncept fotografovania kedy fotograf vystihne moment – okamžik deja. 3, Les Cahiers de la photographie, časopis, ktorý vytvorili Denis Roche, Bernard Plossu, Gille Mora, Claude Nori. 4, Hlavné dielo reflekcií na fotografický obraz, ktoré napísal francúzsky vedec skúmajúci symboly Roland Barthes.
Jean-Marc Lacabe: Stredobodom francúzskej fotografie je človek „Výstava je zvláštnou tým, že ide o prehľad francúzskej fotografie niekoľkých desaťročí. Základným modelom pre francúzsku umeleckú fotografiu je ľudská bytosť. Umeleckí fotografi vo Francúzsku zobrazujú najmä výjavy zo života. Výstava začína prehliadkou fotografií z 30-tych rokov a na ňu nadväzujú fotografie z obdobia po druhej svetovej vojne. Tieto dve obdobia som nazval humanistickým obdobím umeleckej fotografie vo Francúzsku. Na výstave sú aj fotografie z 80-tych a 90-tych rokov, ktoré by sa dali nazvať ako fotografie intímnejšieho charakteru. Umelci neváhajú fotiť svoju rodinu počas dovolenky a vytvoriť z toho umeleckú fotografiu,“ uviedol Jean-Marc Lacabe, riaditeľ galérie Château d’Eau z Toulouse o výstave Café de la gare.
Text: Zuzana Lehotská

Pozvánka na tlačovú konferenciu – multimediálny projekt Niečo je červené

Dobrý deň,pozývame vás na tlačovú konferenciu multimediálneho slovensko-francúzskeho projektu Niečo je červené, ktorá sa uskutoční 22. apríla 2008 o 10:00 hod. v priestoroch bývalých vojenských kasární na Kukučínovej ulici v Košiciach. Súčasťou tlačovej konferencie bude krátka (5 min.) ukážka z predstavenia. Po skončení vás pozývame na exkluzívnu prehliadku novovytvorených divadelných priestorov a malé občerstvenie. Premiéra slovensko-francúzskeho multimediálneho predstavenia Niečo je červené bude 29. apríla 2008 o 20:00 hod. v kasárňach na Kukučínovej ulici v Košiciach.Predstavenie prináša tradičný rozprávkový príbeh o Červenej Čiapočke spracovaný z rôznych verzií tradovaných vo viacerých krajinách Európy vrátane Slovenska. Príďte sa presvedčiť, že aj notoricky známa rozprávka môže prekvapiť aj po rokoch… Projekt Niečo je červené pripravilo francúzske umelecké združenie Lá Hors De, košické Divadlo na peróne, neštátne kultúrne centrum IC Culture Train, nezisková organizácia Francúzska aliancia a projektový tím Európske hlavné mesto kultúry Košice (EHMK) 2013.Na tlačovej konferencii budú prítomní: – Nathalie Veuillet, Lá Hors De, režisérka prestavenia Niečo je červené- Selena Hernandez, Lá Hors De, herečka – predstaviteľka Červenej Čiapočky- Peter Kočiš, Divadlo na peróne, herec- Marek Kolárčik, projektový tím EHMK Košice 2013, vedúci- Peter Radkoff, IC Culture Train Košice, riaditeľ- Barbara Eydely, Francúzska aliancia Košice, riaditeľkaViac informácií o projekte nájdete v priloženej tlačovej správe.

Tlačová správa – multimediálny projekt Niečo je červené

Francúzski a slovenskí umelci oživia v košických kasárňach príbeh o Červenej Čiapočke
Francúzski umelci zo skupiny Lá Hors De a herci zo slovenského Divadla na peróne si dali za úlohu oživiť tradičný rozprávkový príbeh o Červenej Čiapočke. Zistili, že rozprávku poznajú takmer všetci Európania, ale každá krajina má inú verziu. Niekoľko mesačný projekt Quelque chose est Rouge – Niečo je červené vyvrcholí 29. apríla o 20:00 hod. multimediálnym predstavením v kasárňach na Kukučínovej ulici v Košiciach ako záverečné podujatie Dní francúzskej kultúry a podporné podujatie kandidatúry Košíc na Európske hlavné mesto kultúry 2013.
Umelci vytvorili priamo v kasárňach pod vedením francúzskej režisérky Nathalie Veuillet nové predstavenie, scénu, skomponovali hudbu a samotný príbeh. Námetom projektu boli rozhovory s náhodne oslovenými ľuďmi v uliciach Francúzska, Nemecka, Rakúska, Maďarska a Slovenska, ktorí vyrozprávali vlastnú verziu príbehu o Červenej Čiapočke. Košické kasárne sa stanú jedným z ďalších pre kultúru netradičných priestorov, ktoré skupina Lá Hors De využila pre svoje vystúpenia.
„Dej sa odohráva v troch rôzne upravených miestnostiach, ktorými budú diváci súčasne s plynutím deja prechádzať. Začíname o 20:00 hod., ale predstavenie nemá jednotný začiatok pre všetkých rovnako. Nejde o klasický typ divadelného predstavenia. Skupinky 30-tich divákov budú do miestností vpúšťané v 15-minútových intervaloch. To ale nebude jediná inovácia. Príďte sa presvedčiť, že aj notoricky známa rozprávka o Červenej Čiapočke môže po rokoch prekvapiť niečím novým…,“ prezradil slovenský spoluorganizátor predstavenia Niečo je červené Peter Radkoff z IC Culture Train.
Lyon, odkiaľ pochádza skupina Lá Hors De, sa rovnako ako Košice uchádza o titul Európske hlavné mesto kultúry na rok 2013. „Už teraz máme pripravených niekoľko spoločných projektov, ktoré zrealizujeme v prípade, že obe mestá zvíťazia,“ povedal vedúci projektového tímu Košíc Marek Kolárčik.
Spoluorganizátormi projektu Niečo je červené je umelecká skupina Lá Hors De, Divadlo na peróne, košické občianske združenie IC Culture Train, nezisková organizácia Francúzska aliancia a projektový tím EHMK Košice 2013.

Lá Hors De
Umeleckú skupinu založila v roku 1992 režisérka Nathalie Veuillet a skladateľ Wilfrid Haberey. Skupina sa zameriava na obnovenie a použitie rôzneho mestského uzavretého či otvoreného prostredia, ktoré už neplní svoju funkciu. Počas troch rokov usporiadala festival v opustených priestoroch lodného hangáru, akustickú noc na parkovisku dolného prístavu vo Vaise i vystúpenia v jednom z francúzskych kláštorov a v pivniciach paláca Bondy…

V roku 2005 sa La Hors De na podnet verejných inštitúcií usadila vo štvrti Duchere v Lyone a spustila projekt Sputnik – umelecký prierezový projekt na rôznych územiach a s rôznymi účastníkmi – najdôležitejší projekt pre rozvoj štvrti Duchere v Lyone pod názvom GPV – Le Grand projet de ville (Veľký mestský projekt).
Priebeh prípravy multimediálneho predstavenia môžete už teraz sledovať na www.lahorsde.com

Divadlo na peróne
Vzniklo v roku 2005 ako nezávislá divadelná scéna so sídlom v centre súčasných umení IC Culture train v Košiciach. Myšlienka založiť divadlo bola logickým posunom v tvorbe jej zakladateľov a členov, Petra Kočiša, Zuzany Psotkovej a Jany Wernerovej. Divadlo sa zmeriava na autorskú kolektívnu tvorbu, ktorá by svojim obsahom a formou dokázala zaujať aj mladú generáciu. www.naperone.sk

Srdečne Vás pozývame na francúzsko-slovenské multimediálne predstavenie Niečo je červené v utorok 29. apríla o 20:00 hod. v priestoroch bývalých kasární na Kukučínovej ulici v Košiciach.

Zuzana Lehotská, komunikácia s médiami, projektový tím EHMK Košice 2013 zuzana.lehotska@kosice13.sk

9th Drama Festival

Organizátori 9. ročníka medzinárodného festivalu „Drama Festival in English“ a Mesto Košice – kandidát na titul Európske hlavné mesto kultúry Vás pozývajú na predstavenie pražského vzdelávacieho divadla BEAR (držiteľa prestížneho ocenenia LABEL 2004) v anglickom jazyku s rovnomenným názvom
THE BEAR,
ktoré sa uskutoční dňa 23.4.2008 o 18.00 v priestoroch Dominikánskeho centra kultúry a dialógu – Veritas na Dominikánskom námestí č. 8 v Košiciach (FK Cinefil).
Tento dynamický príbeh Antona Pavlova Čechova vtipne zachytáva nespočetné hádky mladej vdovy a chytrého farmára odohrávajúce sa na pozadí života v Rusku v 19.storočí.

Videoart CZ

Piatok 18.4. 2008 17:00 / zdarma
Kasárne KulturPark Kukučínova ulica
Podujatie sa koná v spolupráci s galériou SPACE, Bratislava
Prezentácia predstaví umelcov, ktorí sa stávajú pozorovateľmi, ale aj narušiteľmi zaužívaného prirodzeného a častokrát automatického až banálneho chodu života a vecí na tomto svete. Nepristupujú ku skutočnosti s pietnou úctou, ale vytvárajú nové, vlastné, niekedy až absurdné situácie. Vystavujúci umelci: Vasil Artamonov / Alexej Klyuykov, Zbyněk Baladrán, Eva Jiřička, Eva Koťátková, Pavla Sceránková, Sláva Sobotovičová, Tomáš Svoboda. Výstava potrvá do 30. 4. 2008.
kurátor výstavy: Juraj Čarný kokurátor: Katarina Uhlířová

FEBIOFEST 2008 V KOŠICIACH

14. – 20.4.2008
Jubilejný 15. ročník Medzinárodnej prehliadky filmu, televízie a videa FEBIOFEST 2008 už tradične zavíta aj do metropoly východu.

V termíne od 14. do 20. apríla 2008 prebehne táto najväčšia putovná prehliadka vo Filmovom klube Cinefil, ako jedinom košickom kine. Diváci tak majú jedinečnú príležitosť vidieť počas siedmych premietacích dní kolekciu devätnástich výnimočných filmov z Čiech, Slovenska a z celého sveta.
Otvárací film FEBIOFESTU bude dlhoočakávaný portrét jednej z najvýznamnejších osobností novodobých dejín strednej Európy: OBČAN HAVEL. Premiéry filmu, ktorý vznikal viac, ako 13 rokov, sa režisér Pavel Koutecký nedožil. Dokončil ho za neho svetovo uznávaný dokumentarista Miroslav Janek.
V nasledujúcich dňoch je pre divákov pripravený maratón filmov. Výber predstavuje prierez kinematografiou od jej začiatkov, až po najnovšie festivalové novinky, či mimoriadne projekcie. Program prehliadky je rozdelený do viacerých sekcií.
V sekcii Bonusy ASFK uvedieme filmy INTERVIEW herca a režiséra Steva Buscemiho a KURZ NEGATÍVNEHO MYSLENIA, víťaza Ceny za réžiu na MFF Karlovy Vary, či dlhoočakávaný CONTROL Arthura Corbijna.
Projekt 100 2008 ponúkne v predpremiérach filmy, ktoré zavítajú do našich kín až v septembri: tragikomédia zaradená do sekcie Un Certain Regard v Cannes 2007 TY, KTORÝ ŽIJEŠ R. Anderssona, prvé významné dielo filmového expresionizmu KABINET DOKTORA CALIGARIHO z roku 1920, ako aj dva slávne filmy Luisa Bunuela ANDALÚZSKY PES a SKRYTÝ PÔVAB BURŽOÁZIE. Michelangela Antonioniho, tvorcu slávnej Zväčšeniny, zastúpi jeho nemenej slávny film ZABRISKIE POINT.
Jeden zo súčasných zázrakov európskeho filmu, vzmáhajúcu sa rumunskú kinematografiu, zastúpi blok výnimočných krátkych filmov a víťaz Zlatej palmy v Cannes 2007 4 MESIACE, 3 TÝŽDNE, 2 DNI.
Tvorbu Alana Parkera, čerstvého držiteľa ocenenia Kristián z pražského Febiofestu, si pripomenieme jeho slávnym filmom HORIACE MISSISSIPPI. Prehliadku doplnia filmy z českej a slovenskej produkcie, ako undergroundový projekt Petra Nikolaeva …A BUDE HŮŘ, v slovenských premiérach PUSINKY Karin Babinskej, či POSLEDNÁ MARINGOTKA Petra Beňovského. Obrodný proces v Československu si pripomenieme filmom ČAS, KTORÝ ŽIJEME a trojicu najvýznamnejších slovenských režisérov Juraja Jakubiska, Ela Havettu a Dušana Hanáka ich študentskými filmami.
Tohtoročný košický FEBIOFEST bude hostiť aj dvoch mimoriadnych hostí, ktorí sa natrvalo zapísali do dejín svetovej kinematografie: režisérka Věra Chytilová osobne uvedie svoj dokumentárny film POTÍŽISTKY a držiteľ Oscara za najlepší zahraničný film István Szabó vynikajúce dielo PLUKOVNÍK REDL. Pri príležitosti jeho návštevy sa odpremieta aj jeho starší film BUDAPEŠTIANSKE POVIEDKY.
Už tradične prinesie Filmový klub Cinefil v Košiciach po bratislavskej časti festivalu najširšiu ponuku filmových titulov. Veríme, táto žánrovo rozmanitá ponuka devätnástich filmových skvostov osloví čo najširšie publikum a diváci využijú jedinečnú možnosť vzhliadnuť filmy, ktoré môžu vidieť jedine v rámci tejto prehliadky.

Stanislav Gojdič dramaturg FK Cinefil

60. výročie Košického speváckeho zboru učiteľov

Šesť desaťročí svojej existencie si Košický spevácky zbor učiteľov pripomenul 1. apríla 2008 výročným koncertom. Dirigentskú paličku si odovzdávali pán Karol Petróczi , Ján Hrubovčák a Maroš Potokár. Zbor uviedol piesne renesančných a barokových majstrov, ale siahol aj po hudbe 20. storočia a černošských gospeloch, či úpravách slovenských ľudových piesní. V jeho podaní odzneli aj skladby jeho súčasného dirigenta Jána Hrubovčáka. Záver patril Suchoňovej skladbe Aká si mi krásna. Zboru bol na tomto koncerte odovzdaný pamätný list Krajského osvetového strediska v Košiciach ako výraz ocenenia práce, ktorú Košický spevácky zbor učiteľov na poli zborového spevu robí už desaťročia s láskou a radosťou.