Najväčším úskalím pre dirigenta je dobré ozvučenie

Výnimočnosť pripravovaného muzikálu Móric Beňovský, ktorý bude mať premiéru už o pár dní, v piatok 29. novembra, o 19:00 v Historickej budove ŠD, podčiarkuje aj skutočnosť, že predstavenie sprevádza živý orchester. Dirigent Igor Dohovič v rozhovore hovorí o hudobnej stránke inscenácie, ale aj o úskaliach muzikálu i rozdieloch, ktoré prináša pre hudobné naštudovanie.

Muzikál sa do košického divadla vracia po 16 rokoch. V čom sa hudobné naštudovanie takého žánru líši od operného?

Asi najväčší rozdiel a úskalia sú v práci s predstaviteľmi, účinkujúcimi, ktorí majú minimálne skúsenosti v práci so živým orchestrom. Ďalším významným momentom je dokázať urobiť komplexné ozvučenie celého súboru.

Určite bude iné aj zloženie orchestra či samotný spôsob interpretácie. Čo všetko môže diváka prekvapiť?

Obsadenie orchestra je obohatené o nástroje, ktoré v opere nestretneme, naproti tomu niektoré štandardné nástroje opery sa v muzikále nepoužívajú. Oproti klasickým operným titulom je však pre diváka asi najdôležitejšia zmena práve ozvučenie orchestra.

Na Slovensku sa muzikály so živým orchestrom príliš nehrávajú, hoci vo svete je to bežná prax. Nie je náročné pre dirigenta či pre orchestre v repertoárovom kamennom divadle preorientovať sa na úplne iný ako operný žáner?

Princíp spolupráce orchestra s javiskom je rovnaký, či je to opera, balet alebo muzikál. Čiže problém nie je. Výraznou zmenou je len návyk na ozvučenie a prispôsobenie sa tejto okolnosti.

Beňovský je pôvodné dielo, čiže prináša aj úplne novú hudbu. Čo vás na nej ako dirigenta zaujalo, na čo sa môžu tešiť diváci?

Skladateľovi Adriánovi Harvanovi sa podarilo vytvoriť hudobné čísla mimoriadne vydarené. Jeho melódie sú chytľavé, ľahko zapamätateľné, harmónie jednotlivých skladieb mimoriadne zaujímavé a podčiarkujúce žáner. V jednotlivých pesničkách sú veľmi šikovne vykreslené charakterové vlastnosti jednotlivých postáv, či jednotlivých javiskových obrazov. Výborne pracuje s motívmi, ktoré dokáže využívať v rôznych situáciách.

Tance, zbory, sólové piesne a takmer sedem desiatok účinkujúcich. Určite je aj príprava dirigenta v niečom iná ako pri klasických operných tituloch…

Muzikál je už v súčasnosti klasickým divadelným žánrom. Príprava, naštudovanie či súhra s javiskom má všetky atribúty klasického divadla, čiže samotná príprava sa veľmi neodlišuje. Rozdiely sú len v momentoch, ktoré muzikál od ostatných žánrov odlišujú.