Divadelné zákutia žili detským džavotom

Divadelné zákutia žili počas sobotňajšieho Medzinárodného dňa detí detským džavotom. A nielen tie, ktoré sú bežne prístupné. Hľadanie divadelného pokladu prilákalo do historickej budovy takmer tisíc malých i veľkých „detí“ nielen z Košíc, ktoré často so zatajeným dychom blúdili divadelnými chodbami a spoznávali miesta, na ktoré sa možno už nedostanú.

„Ujo, a načo tu máte toľko gombíkov? Môžem si to vyskúšať?“ Takými a podobnými otázkami zasypávali deti zvukára Tomáša Šemráka, ktorého kabína bola prvou zastávkou na ceste za divadelným pokladom. Zvedaví boli aj rodičia. „To využívate naozaj všetky výstupy?“ pýtali sa pri pohľade na obrovský pult. Deti navyše ujovi zvukárovi museli niečo predviesť, aby dostali potvrdenie do svojej súťažnej karty,  a tak počas troch hodín  zneli kabínou piesne, ale aj básne. Cesta za pokladom potom pokračovala „do nebies“, na najvyššie prístupný balkón, ktorý ponúka zaujímavý výhľad do centra Košíc. Deti spoznávali okolité historické budovy spolu s divadelným anjelom.

Tretia zastávka bola na divadelnej galérii a  štvrtá u tety vlásenkárky Evy Bačovej. Tu si mohli všetci vyskúšať rôzne parochne a odfotografovať sa v nich na pamiatku. Táto príležitosť zaujala nielen deti, ale aj ich rodičov, z ktorých mnohí neodolali a vyskúšali si parochňu sudcu, kráľa, princeznej… .

Hľadanie pokladu pokračovalo divadelným zákulisím až do suterénu k tunelu, ktorý spája historickú budovu s administratívnou. „To sme ani my netušili, že tu niečo také je,“ priznávali rodičia. Po zastávke v skúšobni zboru a vo vestibule administratívnej budovy už nasledovala cesta do cieľa, ktorý bol na javisku za oponou.

Kým starší spoznávali divadelné zákutia, najmenší na javisku vyrábali pod dozorom „kráľa“ Petra Cibulu korunky a ďalšie insígnie pre princa a princeznú zo strateného kráľovstva.

„Musím sa priznať, že sme nečakali až taký veľký záujem. Divadlo a jeho priestory, ktoré sme sprístupnili, boli preplnené. Som rád, že sa nám spolu s dobrovoľníkmi z radov našich uvádzačiek a uvádzačov, podarilo prekvapiť deti počas ich sviatku,“ neskrýval spokojnosť vedúci obchodného oddelenia divadla František Ténai. Spokojné a usmievavé tváre pri odchode boli pre organizátorov najväčším zadosťučinením a dôkazom, že deň detí v divadle sa naozaj vydaril.