Držiteľ slovenského EnvironOskara Štefan Vaľo: „Klimatické zmeny má na svedomí človek…“

Štefan Vaľo (1949)  od roku 1971 začal pracovať v stavebnej firme na stredisku zemných prác. Počas svojej praxe postavil viac ako 100 km lesných ciest. Postavil desiatky kilometrov protipovodňových hrádzí popri riekach, kde staré hrádze navyšoval. Posledných 17 rokov sa zaoberá aj ťažbou guľatiny v lesoch. Pri všetkých týchto činnostiach pôdu (pevninu) odvodňoval a vysušoval.

Častým pobytom v prírode a najmä v lesoch, kde pracoval, dospel k príčinám čoraz častejších a masívnejších lokálnych povodní a k následným obdobiam sucha, pričom zároveň ponúkol aj riešenia na ich elimináciu. Za posledné 4 roky začal cielene monitorovať, dokumentovať a merať príčiny úbytku vody na pevninách.

Dospel k poznaniu, že klimatické zmeny spôsobuje ľudská činnosť, ktorá má na svedomí odvodňovanie krajiny. Touto negatívnou činnosťou  je predovšetkým zhutňovanie pôdy najmä v horách pri lesnej ťažbe, keď po zhutnených približovacích lesných cestách, v stopách po mechanizmoch  a narušenými otvorenými kapilárami v umelo vytvorených svahoch voda z lesa rýchlo a neodvratne odteká do údolí, odtiaľ do riek a oceánov. V tomto prípade ide nielen o vodu dažďovú, ale aj o vodu v podobe snehu, ktorý sa v jari topí a voda z neho neostane v hore, ale odteká zo spomínaných príčin okamžite preč, namiesto toho, aby zostala tam kde spadne, aby vsiakla do lesnej pôdy, kde by sa dostala ku koreňom rastlín, prameňom potokov a k spodným vodám. Práve preto už po roztopení snehu príroda a hlavne hory sú odvodnené, vysušené a následne prehriate slnečnými lúčmi. Lokálne odparovanie v letnom období prakticky neexistuje. Teplý vzduch, ktorý stúpa od prehriatej zeminy, nevpustí nad krajinu ani mraky z oceánov. Ak sa aj dostanú mračná z oceánov ponad hory na pevninu, spôsobia lokálne dažde a búrky, a keďže hory sú zhutnené a prederavené, voda z nich rýchlo a nenávratne odtečie do dolín kde spôsobuje povodne a následne odtečie do oceánov.

Š.Vaľo navrhuje aj riešenie, ako zabrániť takémuto rýchlemu odtekaniu vôd z hôr. Navrhuje zhutnené približovacie lesné cesty a stopy po mechanizmoch rýpadlami narušiť priečne proti svahu zhora nadol tak,   aby voda zostala vo vytvorených jamkách a postupne vsakovala cez novo otvorené kanáliky do zeme ku koreňom rastlín, prameňom potokov a do podzemných vôd.

Táto prvá organizovaná tlačová beseda Š.Vaľa s novinármi na Slovensku prichádza po 4-och rokoch jeho výskumov pôdneho lesného ekosystému doma i v zahraničí, pričom jej termín určil dátum filmového festivalu EKOTOPFILM tour Bratislava, Žilina, Košice 2013, ktorý sa po Bratislave a Žiline na dva dni  – na stredu a štvrtok 20-eho a 21-eho novembra 2013 – presúva do Košíc. Táto prvá tlačová beseda sa však koná nielen v predvečer spomínaného festivalu v Košiciach, ale tento dnešný dátum má pre autora aj symbolický význam, pretože presne pred štyrmi rokmi 19-eho novembra 2009 si Š.Vaľo dal osobný sľub, že sa tejto téme bude venovať cielene, citujeme: „Pri skoro prázdnej rieke Uh som si uvedomil, že nie klimatické zmeny nesú vinu na tom, že: sú suchá, sú časté povodne, rieky majú málo vody, potoky vysychajú, podzemné vody klesajú, hladiny podzemných vôd klesajú, príroda – lesy vysychajú a odvodnená pevnina sa prehrieva, ale sú to: zhutnené pôdy hlavne v horách, ktoré dažďovú vodu nevpúšťajú do zeme, a umelo vytvorené svahy nad zhutnenými plochami, v ktorých prerušíme miliardy kapilár (kanálikov), z ktorých voda, ktorá vsiakla nad svahom do zeme, okamžite vytečie. Tak voda, ktorá nemohla vsiaknuť do zeme, i voda, ktorá z kapilár vytiekla zo zeme, je rýchlo odvádzaná do nižšie položených oblastí a po vyregulovaných riekach odteká do oceánov, kde hladiny každým rokom stúpajú.“

Súčasťou tejto práce bol výskum v teréne na Slovensku i v cudzine, účasť na odborných konferenciách o vode a o klimatických zmenách v Európe, ako aj prvý projekt v rámci protipovodňovej ochrany na Slovensku zameraný na riešenie tohto problému. Vo februári 2011 Š.Vaľo uskutočnil Pilotný projekt Ťahanovce, opatrenia na zadržanie vody v Ťahanovskom lese. V tom istom roku nasledovali aj realizačné projekty Repejov a Oľka.

V tejto situácii v roku 2012 vznikol dokumentárny film Š.Vaľa pod názvom: „Povodne a suchá, dva problémy s jedným riešením“. Jeho priatelia tento film prihlásili do Národnej Enviro súťaže Slovenska (NESS) 2012, kde v kategórii „Nápad roka“ za tento film získal slovenského Environ Oskara za rok 2012. Organizátori EKOTOPFILMu tento film okamžite mimo poradia zaradili do programu festivalu, a tak sa premietal postupne v Bratislave, v Žiline a napokon aj v Košiciach, kde bola aj beseda s autorom.

Po tomto ocenení nasledovali ďalšie výskumy a merania v teréne. Mimo meraní zhutnenej pôdy v lesoch, odvodňovaní prírody cez umelo vytvorené svahy, pribudli aj merania vplyvu odvodňovacích kanálov na podzemné vody z okolitých polí. Tu nameral, že odvodňovacie kanály odvodňujú okolité polia do úrovni dna kanálov a majú rozhodujúci vplyv na úroveň podzemných vôd na nížinách. Zároveň ponúkol aj odskúšané riešenie.

Na základe týchto meraní vznikol dokumentárny film „Klimatické zmeny, príčiny a opatrenia“, ktorý Š.Vaľo po prvý raz prezentoval v európskom sídle OSN v Ženeve vo Švajčiarsku na 4-tom zasadnutí Celosvetovej platformy pre znižovanie rizika katastrof. / 4-té zasadnutie Celosvetovej platformy pre znižovanie rizika katastrof sa uskutočnilo od 21.  do 23. mája 2013. Garantom a usporiadateľom podujatia bol Úrad OSN pre znižovanie rizika katastrof a sekretariát Medzinárodnej stratégie na zmiernenie následkov katastrof  (UNISDR). Podujatie, za účasti viac ako 4 tisíc delegátov z vlád, medzinárodných organizácií, mimovládnych organizácií a súkromného sektora,  sa konalo v International Conference Centre Ženeva.  Počas troch dní sa v jeho prednáškovej sále IGNITE STAGE uskutočnilo 73 prezentácií odborníkov z celého sveta. Slovensko na tomto fóre bolo zastúpené prezentáciou aktuálneho držiteľa slovenského EnvironOskara Košičana Štefana Vaľa.  Jeho prednáška na tému „How forest soil compression impact climate change“, spojená s prezentáciou aktuálneho dokumentárneho filmu, bola štvrtok o 9:45. Zo spomínaných 73 prezentácii sa Štefan Vaľo ako jediný z účastníkov podujatia zameral na riešenie problému klimatických zmien, kým ostatní autori sa orientovali na to, ako klimatickým zmenám čeliť, dokonca ako s nimi obchodovať.

Š. Vaľo vystúpil v diskusii na pléne, kde bolo cca 500 prítomných, v svojom príspevku upozornil, že nie klimatické zmeny sú na vine, že nám vysychá príroda, že sa prehrievajú pevniny, ale sú to 3 fenomény:

1. zhutnená pôda
2. umelo vytvorené svahy
3. a odvodňovacie kanály na nížinách.

Generálny tajomník svetovej meteorologickej organizácie Mr. Michel Jarraud k výstupu povedal, citujeme: „Možno vedci niečo nezbadali, možno sa zmýlili, ale ak sa zmýlili svoju chybu si priznajú“.

Celosvetová platforma pre znižovanie rizika katastrof bola založená v roku 2007 ako bienále fórum na výmenu informácií, diskusie posledného vývoja a poznatkov a budovanie partnerstiev naprieč sektormi s cieľom zlepšiť vykonávanie znižovania rizika katastrof vďaka lepšej komunikácii a koordinácii medzi zúčastnenými stranami. Táto celosvetová platforma pre znižovanie rizika katastrof je dnes popredným svetovým stretnutím zainteresovaných strán, ktoré sa zaviazali k znižovaniu rizika katastrof a budovaniu odolnosti komunít a národov. Štvrté zasadnutie Celosvetovej platformy pre znižovanie rizika katastrof si dalo za cieľ pokračovať v predchádzajúcej globálnej platforme stretnutí, zameranej na trvalé úsilie od všetkých zúčastnených strán (vlád, mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti, medzinárodných agentúr a organizácií, cez akademické a technické inštitúcie ako aj súkromného sektora), aby sa podieľali na  znižovaní rizík a posilnení odolnosti v komunitách.

Dokumentárny film „Klimatické zmeny, príčiny a opatrenia“ organizátori EKOTOPFILMu 2013 zaradili do programu tohto filmového festivalu, na ktorom sa Štefan Vaľo prezentoval ako jediný účastník z východného Slovenska. Medzinárodná odborná porota v Bratislave tomuto filmu udelila Cenu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.  V rámci filmového festivalu EKOTOPFILM tour Bratislava, Žilina, Košice 2013 je Štefan Vaľo zároveň jediným autorom, s ktorým po prezentáciách filmu v Bratislave, Žiline a v Košiciach mohli účastníci festivalu besedovať ako s tvorcom dokumentárneho filmu.

O tom, že príčinou klimatických zmien je ľudská činnosť, svedčia aj aktuálne vedecké správy. 27. Septembra 2013 vo švédskej metropole Štokholm vydala správu o príčinách a dôsledkoch globálneho otepľovania Medzivládna skupina odborníkov pre klimatické zmeny pri OSN /IPCC/. Podľa 2000-stranovej správy môže za otepľovanie planéty z 95 percent ľudská činnosť. /V roku 2001 to bolo len 66 percent, v roku 2007 už 90 percent./ Práve ľudská činnosť spôsobuje vyššie riziko výskytu dlhotrvajúcich horúčav, povodní a súch. Podľa IPCC v tomto storočí vzrastie teplota od 0,3 stupňa Celzia do takmer 5 stupňov, kým v dôsledku otepľovania stúpne hladina oceánov a morí o 26 až 82 centimetrov. Panel OSN preto vyzýva vlády, aby pomohli zvrátiť tento vývoj a jednoznačne obmedzili spaľovanie fosílnych palív. Do roku 2015 by v tomto záujme mala vzniknúť dohoda s cieľom obmedziť produkciu skleníkových plynov. Predpovede IPCC sú výsledkom počítačových simulácii vývoja počasia na zemeguli do roku 2100. IPCC v Tretej hodnotiacej správe z roku 2001 zhrnula, že « väčšinu oteplenia pozorovaného za posledných 50. rokov možno pripísať ľudským aktivitám ». Prvých desať rokov 21. storočia pritom bolo vyhodnotených ako najteplejšie obdobie od začiatku meraní.

/ IPCC je vedecký orgán poverený úlohou vyhodnocovať riziko zmeny klímy. Panel bol založený v roku 1988 Svetovou meteorologickou organizáciou (WMO) a Programom Spojených národov pre životné prostredie (UNEF). Obe organizácie sú súčasťou OSN. IPCC sa delí o Nobelovu cenu za mier s bývalým americkým viceprezidentom Al Gorom. IPCC nevykonáva žiaden originálny výskum, nemonitoruje samotnú klímu a iné prírodné fenomény, ktoré s klímou súvisia. Činnosť IPCC spočíva najmä v publikovaní špeciálnych správ, ktoré boli napríklad relevantné pre implementáciu Rámcovej dohody OSN o klimatických zmenách (UNFCCC), čo je medzinárodná dohoda, ktorá uznáva možnosť nepriaznivého dopadu klimatických zmien. UNFCC nakoniec viedla k prijatiu Kjótskeho protokolu. Klimatické zmeny a extrémne výkyvy počasia sú čoraz častejšie, či už hurikány,  zemetrasenia a záplavy.  Dôkazom toho sú aj nedávne povodne, ktoré sa prehnali Európou. Živly, ktoré nás sprevádzajú, sú často krutejšie, ako si myslíme. Počas rokov 2001- 2010  v dôsledku výkyvov počasia  zahynulo 370 tisíc ľudí. Toto číslo je o pätinu vyššie v porovnaní s 90- tými rokmi 20. storočia. /

Spomeňme aktuálnu medzinárodnú konferenciu o zmene klímy vo Varšave, ktorá sa uskutočnila 11. až 12. novembra 2013. Išlo o 19. konferenciu zmluvných strán UNFCCC a 9. zasadnutie Konferencie zmluvných strán slúžiacej ako zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu.

/Vo svojom úvodnom prejave na varšavskom Národnom štadióne, kde sa konferencia uskutočnila, výkonná tajomníčka Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy pani Christiana Figueres, vyzval delegátov, aby “Varšava túto príležitosť využila na výhru” pre záchranu súčasných a budúcich generácií. Povedala: “Musíme sa sústrediť, vyvinúť maximálne úsilie pracovať na plný výkon a pričiniť sa o pozitívny výsledok varšavskej konferencie, pretože to, čo sa deje na tomto štadióne, nie je hra. Nie sú dve strany, ale celé ľudstvo. Nie sú žiadni víťazi ani porazení, buď všetci vyhráme alebo prehráme. ” Pani Figueres vyzvala ľudstvo na vytriezvenie, na prijatie reality zmeny klímy, poukázala na nárast extrémnych udalostí, pričom doslova v priamom prenose informovala účastníkov konferencie o zničujúcom tajfúne Haiyan, ktorý práve zasiahol Filipíny, ako jeden z najsilnejších tajfúnov, aký kedy udrel na pevninu./

Na svojej webovej stránke www.povodne.sk Š.Vaľo nechal odkaz aj účastníkom varšavskej konferencie: „V týchto dňoch práve prebieha konferencia EÚ o zmene klímy, zameriavať sa budú na citujem: “znižovanie celosvetových emisií skleníkových plynov do roku 2020 a pripravovať pôdu pre prijatie novej právne záväznej dohody do roku 2015″ (Zdroj: Europa.sk) a jednou z oblastí, v ktorej je potrebné prijať rozhodnutia, je oblasť opatrení, ktoré zahŕňajú otázku, ako sa vyrovnať so stratami a škodami spôsobenými zmenou klímy.  Rád by som zanechal odkaz všetkým zúčastneným, ktorí spájajú zmenu klímy “len” s emisiami skleníkových plynov, aby upriamili svoju pozornosť na pevninu, na odvodňovanie krajiny, pretože nešetrným hospodárením v lesoch a na poľnohospodárskych pôdach, odvodnená krajina vysychá, slnečná energia ju prehrieva, od prehriatej zeminy sa zohrieva zemská atmosféra, čím veľkou mierou prispievame k zmene klímy.“

V závere ešte raz pripomenieme, ako Š.Vaľo navrhuje zabrániť rýchlemu odtekaniu vôd z pevnín. Navrhuje zhutnené približovacie lesné cesty rýpadlami narušiť priečne zhora nadol tak,   aby dažďová voda zostala tam kde spadne. V nížinách navrhuje v odvodňovacích kanáloch vybudovať betónové hrádzky s otvorom, na reguláciu výšky vody v kanály a podzemných vôd v priľahlých poliach.

V súčasnej dobe Š.Vaľo pracuje na príprave nového dokumentu o príčinách povodní v Nemecku a v Českej republike, kde zistil, že napr. v kukuričných poliach je 20% zhutnenej pôdy, ktorá ostáva po kolesách mechanizmov, ktoré sa po poli pohybujú. A samozrejme prináša aj nové riešenia.

Podľa Š.Vaľa zadržiavanie vody v krajine sa môže docieliť len zmenou európskej a svetovej legislatívy. Prijatím zákona o ochrane vody a pôdy a prijatím kontrolných mechanizmov na kontrolu dodržiavania týchto zákonov, pretože zákon bez kontrolného mechanizmu je bezmocný.

Košická prezentácia dokumentárneho filmu „Klimatické zmeny, príčiny a opatrenia“, spojená s besedou autora Š.Vaľa bude v druhý deň filmového festivalu EKOTOPFILM tour Bratislava, Žilina, Košice 2013 vo štvrtok 21.11.2013 o 18:30 hod. v OC Galéria Košice.