Frašky kjógen rozosmejú aj v japončine

Japonské frašky sme v Košiciach videli v krátkom časovom rozmedzí už po druhýkrát. Rovnako ako prvé predstavenie, aj piatkové možno zhodnotiť jednou vetou. Bolo famózne, prekvapilo zrak, potešilo sluch, rozozvučalo srdce a pobavilo. Malé divadlo kjógenu z Brna so svojim hosťom – majstrom Motohikom Šigejamom, kjótskym profesionálnym hercom tradičnej školy Ókura v hlavnej úlohe a jeho rodnom jazyku, uviedlo v Historickej radnici tri frašky: Hlas za dverami, Nádoba na čaj a Veľké prádlo.

„Európske hlavy v japonských kostýmoch“

Potomok Šimeka Šigejamu, patróna unikátneho európskeho divadla z Brna a vnuk Sensaka Šigejamu predviedol svoje vrodené herecké majstrovstvo šíriteľa najstaršieho japonského žánru, ktorý sa hral už v 12. až 13. storočí s dych vyrážajúcou profesionalitou. Kryštalický humor, ktorý je pre tento divadelný prúd príznačný, dokázal udržať publikum počas celého predstavenia v troch epizódach vo veselej nálade. Humorne podaným fraškám z bežného života ľudí dodali nádych ďalekého Japonska aj „európske hlavy v japonských kostýmoch“, ako o sebe hovoria herci z Brna.  Tí tomuto umeniu prepadli a hrajú aj myslia, ako keby im krajina vychádzajúceho slnka bola rodnou. Divák to na scéne rozozná iba tak, že sa k nemu prihovárajú v českom jazyku, ale s melódiou a emóciou Japonca. V niektorých dialógoch dokonca vedú rozhovor rečou svojho učiteľa.

V divadle nechýbali krajania, zvedaví na to, ako znie Japonsko v Európe na divadelných doskách. V publiku bola celá delegácia na čele s veľvyslancom a ďalšími hosťami, ktorí do Košíc zavítali v rámci EU Japan Festu, na ktorom sa prezentuje v Európskom hlavnom meste kultúry Košice 2013 japonská kultúra. A búrala sa nielen vzdialenosť, ale aj jazyková bariéra.

Bez jazykových bariér

Hoci má japončina pomerne jednoduchú gramatiku, všeobecne sa považuje za najťažší jazyk na svete. V japončine totiž nehrá rolu samotné hovorené slovo, ale citové záchvevy, ktoré vyvoláva. To je pre Európanov veľmi neobvyklé.

Dojem diváčky Evy hovorí asi za všetko: „Miestami som úplne zabudla, že je niečo hrané v japončine. Také mi to bolo blízke a prirodzené, že som tomu rozumela. O Japoncoch sa hovorí, že sú úplne odlišní od nás, žijú na druhej strane zemegule, štruktúra ich jazyka sa zakladá na úplne iných princípoch ako majú ostatné západné jazyky, a napriek tomu sú takí istí a robia to isté,  len na to idú z opačnej strany. Myslím tým humor. Smejú sa a bavia sa na tom istom ako my. Veľmi sa mi ich vystúpenie páčilo. Milo ma prekvapilo, že v publiku boli aj hostia z Japonska a zúčastnili sa na niečom, čo bolo určené pre cudzinca. Bolo to tak krásne nadnárodné, ako môže len kultúra byť. Bolo to osviežujúce, zábavné a s hlbokou myšlienkou.“

text: Kveta Podhorská

foto: Tomáš Bachura