Hádam bude turistov viac, dúfa keramikár z Košíc

Boris Macko | 14.01. 2013 15:00
Drobní majstri v košickej uličke remesiel veria, že v tomto roku príde do Košíc veľa turistov a vyrovnajú si straty, ktoré im spôsobila kríza. Medzi nimi je aj keramikár a hrnčiar Igor Macák. V uličke remesiel pôsobí už dvanásť rokov. Usadil sa tu za čias primátora Rudolfa Schustera, keď bol na remeselníkov vypísaný konkurz.
Doteraz to ešte ako-tak išlo, ale odkedy prišla kríza, je to slabšie. Svoje zrejme zohralo aj prijatie eura. Predtým viac výrobkov kupovali Česi, Maďari aj Poliaci, odkedy máme euro, tak je to horšie,” povedal Macák. Turistov ubudlo a záchranou pre nich je domáci dopyt, celý rok pracuje na objednávkach od Košičanov a obyvateľov z okolia mesta. Spolu s ostatnými remeselníkmi z uličky v tomto roku vkladá očakávania aj do projektu Európske hlavné mesto kultúry. ,,Uvidíme, ako to nakoniec dopadne.
Robí sa propagácia, chystajú sa kultúrne akcie, takže by to malo pomôcť,” dodal rodák zo Želiezoviec, ktorý sa na východe usadil kvôli manželke. Tá mu postupne začala pomáhať aj s remeslom.
Občas dostáva zaujímavé objednávky, napríklad pre Rely Košice vyrobil keramické volanty, jeden si na ukážku nechal. Vyrába aj ceny pre medzinárodný festival potápačských filmov v Tatrách. O džbány je najväčší záujem v sezóne stužkových od októbra do decembra. Niekedy pracuje na replikách z úlomkov keramiky, ktorú archeológovia nájdu vo vykopávkach. ,,Vyrobil som aj repliku hlineného vozíka z bronzovej doby, ktorý sa našiel v Nižnej Myšli. Príležitostne sa mi pošťastí pracovať aj na takýchto veciach,” hovorí hrnčiar. Replika je vystavená v jednom z košických múzeí, originál patrí medzi najstaršie hračky v Európe.
Remeselníci to dnes podľa Igora Macáka nemajú ľahké. ,,Treba nakupovať aj materiál, raz za čas treba aj investície do pece. Príjmy sú také, že sa dá vyžiť, ale nedá sa hovoriť o nejakom veľkom rozvoji,” charakterizoval súčasnú situáciu. Problém je podľa neho aj v tom, že obyčajní ľudia majú nízke platy, z ktorých musia vyžiť, a ťažko si budú kupovať keramiku. Ak si už niekto niečo objedná, tak prevažujú úžitkovo-dekoratívne veci ako čajové súpravy či hrnčeky.
Keramikárov na Slovensku postupne ubúda. ,,Na východe ich je zopár, na západnom Slovensku o niečo viac, ale postupne miznú. V Košiciach sa v škole úžitkového výtvarníctva už od tohto roku nedá študovať odbor keramika, čo tiež veci neprospieva,” poukazuje. Ani jeden z jeho dvoch synov sa do nasledovania nehrnie.
Jeden je vyučený inštalatér, druhý končí štúdium environmentálneho spracovania odpadov. ,,Mladí sú dnes skôr na počítače, práca s hlinou by im už nevoňala a nebavila ich,” uzavrel Macák.