Hlasy donských kozákov otriasali Košicami

Európske hlavné mesto kultúry 2013 privítalo v stredu večer Veľký zbor donských kozákov. Pricestovali z ôsmich rôznych krajín, aby podporili Galakoncert ku Dňu výskumu rakoviny. Do Košíc prišlo 5 muzikantov, 1 dirigent a až 17 mohutných hlasov, ktoré sa pred začiatkom koncertu rozospievali slovenskou pesničkou Tancuj, tancuj…

Po prvýkrát v Košiciach

Prvých šesť ročníkov podujatia bolo v Bratislave, siedmy ročník Dňa výskumu rakoviny sa uskutočnil v Košiciach pod záštitou primátora Richarda Rašiho. Dôvodom bol aj získaný titul Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK koncert mediálne podporilo). ,,Tohto roku sme sa rozhodli prísť do Košíc, aby obyvatelia druhého najväčšieho mesta pochopili, že aj keď Nadácia výskumu rakoviny sídli v Bratislave, jej činnosť je prospešná v rámci celého Slovenska i sveta,“ manažér nadácie Ján Juráš dodáva, že miesto výberu zohralo aj to, že do správnej rady pozvali lekárskych odborníkov z Košíc.

Svetoví zboristi prišli špeciálne len kvôli jedinému košickému koncertu. Väčšina z nich bola v Košiciach po prvýkrát.

Ján Juráš

 Pri vážnej hudbe veľa smiechu

Jeden z najslávnejších zborov tvoria veľkí sólisti kozáckeho pôvodu, ktorí pôsobia v divadlách po celom svete. Veľký zbor donských kozákov založil ataman Peťa Chuďakov v roku 1981. Kozáci sú spolu viac než so svojou vlastnou rodinou. Prezradili nám, že sa navzájom poznajú a aj pri vážnej hudbe, zažívajú veľa smiechu.

Dirigent Ivan Schalliev je so zborom 26 rokov. ,,Aj keď mám obecenstvo za chrbtom, cítim jeho energiu.“ Na koncerte vynikal falzetom Lubomir Diakovski. Začínal pred 28 rokmi v socialistickej ére, keď bolo z krajiny ťažké vycestovať. ,,Teraz sa to už veľmi zmenilo a máme spevákov, ktorí z Ruska bežne cestujú a pracujú v divadlách po celom svete.“ 

Zvláštny hlas, ktorý je ešte o oktávu nižšie než ostatné basy, predviedol Viatcheslav Prutskikh. Spieva a diriguje tiež v katedrálnom zbore v Rusku. Ich sobotňajšie a nedeľňajšie bohoslužby počúva v Rusku viac než 6 miliónov ľudí. ,,Raz sme spievali vonku známu ruskú pieseň Bože, ochraňuj cára a ľudia okolo sa čudovali, kto je ochotný sa tak obetovať v 15-mínusovom mraze.“ Vraj si nikdy nepovedal, že by so spevom skončil. ,,Potešiť ľudí, vyvolať u nich radosť, to je to, čo ma na tom baví.“ Podľa jeho slov ho k spevu priviedol ešte jeho dedko, ktorý zahynul počas vojny.

Tancuj, tancuj…

Súčasťou programu boli duchovné skladby, ruské, ukrajinské a slovenské ľudové piesne. Galakoncert ukončili pesničkou Tancuj, tancuj…  

Ľudí, ktorí zaplnili Dom umenia, fascinovali výšky tenoristov a hĺbky basistov. Okrem fenomenálneho zážitku z ruskej atmosféry si publikum odnieslo domov aj dobrý pocit, pretože peniaze z 500 predaných vstupeniek poputujú na nový prístroj pre onkologický výskum.

Veronika Cholewová