Jordi Savall s orchestrom rozozvučali každý kút Dómu sv. Alžbety

Hráč na violu da gamba, dirigent a skladateľ Jordi Savall so svojim súborom Le Concert des Nations naplnil nielen očakávania o nezabudnuteľnom umeleckom zážitku, ale dokonalými tónmi aj celý Dóm sv. Alžbety, kde títo svetoví hudobníci odohrali svoj koncert. Kto prišiel na vystúpenie, ani na chvíľu neoľutoval, že sa stretol s vynikajúcimi hudobníkmi pod taktovkou umelca svetového formátu.

Dávna hudba na dobových hudobných nástrojoch rozohrievala srdcia, pohládzala dušu a príjemne znela aj v ušiach, iba trochu sklamala pomerne chladná katedrála. Studené počasie zaskočilo aj hudobníkov, keď prišli do počasím nie príliš vľúdnych Košíc z oveľa teplejšieho Španielska, ale sľúbené rozohriatie kvalitnou muzikou sa im nakoniec podarilo. Zaplnená katedrála ani nedýchala pri interpretácii Haydnovho diela Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži. Ako prezradil majster gambovej hudby, je to jeho srdcovka a skutočne tak znela. Od srdca.

Jordi Savall

„Mám k Haydnovi osobný vzťah. Od mladosti, keď som ešte hrával na violončelo s mojim kvartetom, tak ma toto dielo nadchýnalo a poznačilo ma. Vlastne boli tri diela, ktoré boli pre mňa v tomto období dôležité. Bolo to aj Rekwiem a Umenie fugy od Bacha. Bola to vôbec prvá skladba, ktorú sme so zoskupením Le Concert des Nations nahrali pred 15 rokmi a jedno z mála, ktoré sme nahrali dvakrát. Druhýkrát to bolo v katedrále v Cadize, pre ktorú Haydn toto dielo skomponoval. Urobilo sa z toho aj video, takže sa vyprodukovalo aj DVD. Túto skladbu pokladám za hudobný pamätník a jedno z najväčších, aké hudba vytvorila,“ vyjadril svoj vzťah k dielu, ktoré znelo gotickým chrámom,  charizmatický J. Savall.  Vypočuť si ho mohli aj Košičania, ale nielen oni.  Za skvelou hudbou prišli do dómu jeho priaznivci aj z iných miest a zo zahraničia.

Peter Katina

„Je to výnimočná príležitosť vypočuť si takú úžasnú hudbu naživo. Pre mňa je to veľmi dôležité. Savalla sledujem už „x“ rokov, zbieram jeho nahrávky a propagujem ich. V rámci mojich relácií  v rozhlase ich púšťam a rozprávam o nich, sledujem všetky jeho aktivity a aj tvorbu jeho rodinných príslušníkov. Vnímam jeho snahu o autentickú prezentáciu dobových diel starej barokovej španielskej a francúzskej hudby, takisto presahy do filmovej hudby. Považujem to za fantastické. Ja by som Savalla zaradil do prvej päťky súčasných najlepších odborníkov na gambovú hudbu v rámci celého sveta, má vynikajúcich hráčov, inštrumentalistov, aranžérov, je to jednoducho svetová top trieda. Je pre mňa veľkou cťou byť na jeho koncerte,“ prezradil nám ešte pred zaznením prvých tónov akordeonista a hudobný publicista Peter Katina.

Bubeník košickej skupiny No Name Ivan Timko na obrázku druhý zľava.

Kvalitná a dokonalá hudba pritiahla do dómu aj hudobníkov, ktorí sa skôr venujú modernej hudbe. Zo skupiny No Name si prišiel piatkový večer spríjemniť  bubeník Ivan Timko: „Mám vzťah aj k vážnej hudbe, prišiel som sa kultúrne vyžiť. Priznám sa, že Savall a jeho orchester sú pre mňa neprebádané vody, ale láka ma vypočuť si takýto druh hudby. Je to svetová osobnosť, takže som zvedavý a chcem spoznať aj niečo nové. Prísť na koncert  ma inšpiroval aj film o sláčikovom kvartete, ktorý som nedávno videl. Odvtedy sa nesiem na sláčikovej vlne. Teším sa, určite to bude úžasné.“

Aký dojem zanechali vo svetovom hudobníkovi , ktorý oprašuje zabudnutú hudbu,  hostiteľské Európske hlavné mesto kultúry?

„Košice sú mestom s pekným prostredím. Je tu pekná architektúra, ktorá má historické črty.  Je mi veľkým potešením interpretovať  Haydnovo dielo vo vašej katedrále.  Môj prvý dojem, keď som prišiel do mesta bol, že má veľkú históriu.  Všetko, čo vidíme okolo nás,  nám pripomína minulosť mesta, sú tu viditeľné stopy vašich predkov.  Je to výsledkom toho, že sa v tomto meste podarilo históriu zachovať a nie sú tu modernistické excesy,“  povedal J. Savall, čo znelo rovnako príjemne ako hudba, ktorú do Košíc priniesol.

Podľa neho majú Košice privilégium, že si zachovali dedičstvo a z toho vyplýva zodpovednosť zladiť ho s moderným chodom mesta. „Hudba na rozdiel od toho, čoho sa vieme dotknúť, žije iba vtedy, keď ju hrávame.  Preto je dôležité, aby sme v týchto historických budovách hrali hudbu, ktorá sa hodí do takého prostredia.  Bez toho by nemohla existovať na takej úrovni.“

Kveta Podhorská

foto v galérii: Dávid Hanko