Juraj Jakubisko na raňajkách so svojimi fanúšikmi prezradil blízky vzťah ku Košiciam

Milovníci filmov skvelého režiséra Juraja Jakubiska si dnes ráno prišli na svoje. Zavítal medzi nich do kaviarne Moulin Café v rámci Raňajok v meste – jedného z početnej série podujatí EHMK 2013. Prišiel spolu s manželkou Deanou Horváthovou a hneď si zobral slovo.

Plná kaviareň so zatajeným dychom počúvala priam až neuveriteľné historky z jeho života. Netajil sa tým, že ku Košiciam má veľmi blízko a to, že sa stal jedným zo štyroch osobnostných symbolov Otváracieho ceremoniálu EHMK 2013 okomentoval s jemu vlastným humorom: „Teší ma to, i keď neviem, či som ja tým pravým symbolom, keď ja – na rozdiel od ostatných troch – ešte žijem.“ Prezradil tiež, že do Košíc prišiel ako šesťročný a býval oproti synagóge, terajšom Dome umenia. „Bolo to nádherné detstvo, plné hier. Pamätám, ako sme žasli, keď sa objavila prvá električka. Považovali sme ju za dom na kolesách.“ Pre Juraja Jakubiska sú Košice mestom kultúry už dávno. „Košice za mojich mladých čias boli guberniou, boli tú najlepší herci a tanečníci z celého bývalého Československa. Takže už vtedy boli Košice najväčším mestom československej kultúry.“

Vitálny režisér nám povedal aj o svojom pripravovanom filme Slovanská odysea.„Svätopluk je lákavá postava a chcem ho predstaviť tak, ako ho vnímam ja. Ako človeka z mäsa a kostí, so všetkými jeho kladnými i zápornými stránkami.“ Točiť filmy v dnešnej dobe je ťažké. Dôležité sú najmä financie. „Režírovať dokáže aj opica, ale najväčším umením je zohnať peniaze. A ja žasnem, ako to dokáže moja žena,“ vzdal hold svojej manželke – herečke Deane Horváthovej.

Juraj Jakubisko tiež prezradil, že pod názvom Živé striebro pripravuje svoju životopisnú knihu: „Je to kniha o mojej životnej púti, v hlavnej postave je však moja pamäť. A priznám sa, že z 340-ich strán som už 80 musel vyhodiť. Tie však snáď použijem v svojom novom filme.“