Košičania sa už tešia na nový hrad

(HN; 03/12/2012; s.: 28; mru ; Zaradenie: KOŠICKÝ KRAJ)

Europrojekt za 1,16 milióna eur by mal byť dokončený do konca roka.

Revitalizácia Košického hradu a sprístupnenie archeologického náleziska na vrchu Hradová prinesie Košiciam nielen krajšiu prímestskú rekreačnú zónu, ale aj priestor na kultúrne akcie. Projekt za 1,16 milióna eur spolufinancuje Európska únia. Z Európskeho fondu regionálneho rozvoja ide 85 percent nákladov a 10 percent je zo štátneho rozpočtu. Je súčasťou investičných aktivít mesta v rámci Európskeho hlavného mesta kultúry 2013.

Obnovený hrad

Košický hrad je situovaný severozápadne od Košíc – v ich tesnej blízkosti. Celá lokalita hradu je vyhľadávaným priestorom na oddych. V okolí hradu sú dnes osadené lavičky, nachádza sa tam ohnisko, informačné tabule s informáciami o hrade vrátane náučného chodníka. V blízkosti hradu je aj vyhliadková veža. Stavebné práce na revitalizácii sa začali v polovici júla. Ochranári mali na začiatku prác obavu z dosahov na životné prostredie, z toho, že rozsiahla stavebná činnosť poškodí mestské lesy. Napokon sa areál rozširoval citlivo, tak, aby príroda neutrpela. Autor projektu revitalizácie hradu je Ján Sekan. Košičania sa môžu tešiť na to, že v tejto lokalite pribudnú rôzne služby, atrakcie a aj detské ihriská. Prírodný amfiteáter bude mať kapacitu okolo štyristo ľudí. Vzniká tu panoramatická cesta hore na skalnom hrebeni, ktorá sa ukončí vyhliadkovou plošinou. Práve z nej bude vidieť mesto aj spodnú časť hradu. Okrem nesporne historickej hodnoty územia sa mesto rozhodlo revitalizovať Košický hrad a vytvoriť tu atraktívnu rekreačnú prímestskú zónu. Podľa primátora Košíc Richarda Rašiho má byť hrad dokončený do konca tohto roka.

Aj archeopark

Na mieste predpokladanej hradnej brány by mala stáť symbolická brána ako sochársky artefakt. Archeológovia plánujú využiť hradnú lokalitu na vybudovanie archeoparku. Podľa vzoru úspešne fungujúcich archeoparkov v západnej Európe, by sa tu ľudia mohli priamo zúčastňovať na archeologických výskumoch a vyskúšať si stredoveké výrobné technológie pri budovaní hradných objektov. Táto rozsiahla lokalita by sa teda v budúcnosti mohla stať nielen výletným centrom pre Košičanov, ale aj akýmsi náučným vstupom do dávnej minulosti našich predkov. (mru)

O europrojekte

o revitalizáciu hradu realizuje Združenie Vrch Hradová, ktoré tvoria akciové spoločnosti Váhostav-SK a Hydrostav Šaľa

o terénny výskum na Košickom hrade, ktorý trval do konca augusta, robili archeológovia v spolupráci s neziskovou organizáciou Košice 2013, v rámci dotačného programu ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom

o stavebné práce sa začali v polovici júla 2012, termín ukončenia stavby je 31. december 2012

o celkové náklady sú 1 170 984 eura

o nenávratný finančný príspevok – 783 893 eura

Čo vzniká na hrade

o konzervujú sa historické konštrukcie

o hradná scéna, javisko, hľadisko a režisérska kabína

o nová pešia lávka po oboch stranách vyhliadkovej veže

o návštevnícke centrum, detské ihrisko, objekty drobnej architektúry

o osvetlenie prístupovej cesty, scénické osvetlenie hradieb a lávok a vyhliadkových objektov

o chodníky, terénne úpravy pre kultúrne podujatia 

Z histórie

Jediné písomne správy o hrade existujú z konca 13. storočia, keď v Uhorsku vládol kráľ Belo IV (1206 – 1270). O tom, že hrad založil kráľ, svedčí jeho veľká rozloha, ale aj rozmery dvoch zachovaných veží. Okrem rozsahu má Košický hrad aj ďalšiu zvláštnosť, a to vežu s trojuholníkovým pôdorysom na severnej strane opevnenia. Je predpoklad, že hrad bol spolovice dostavaný, alebo bol po svojom zániku takmer po základy rozobratý. Podľa odborníkov tu mala byť sústredená správa Abovskej župy, keďže všade navôkol je banské územie. Neskôr však s budovaním hradu skončili. Začali sa budovať Košice a kráľ prenechal pravdepodobne stavbu mestu. Doteraz sa Spišský hrad pokladal za najväčší na Slovensku. Podľa najnovších archeologických výskumov je bývalý Košický hrad väčší – má rozlohu až 6,2 hektára. Podľa archeológov sa mohol začať stavať na prelome dvanásteho a trinásteho storočia. Odpovede na mnohé otázky by mohol dať rozsiahly výskum Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Archeológovia už vedia, ako bol hrad stavaný, akými technikami, ako vyzerali a kadiaľ prebiehali múry. Je to naozaj veľmi husté osídlenie z doby bronzovej. A čo dosiaľ objavili naši archeológovia v tejto lokalite? Našli tu keramiku a sídliskové objekty. Odpoveď na otázku, či hrad naozaj ostal nedostavaný a kedy bol vlastne postavený, zatiaľ nepoznajú. Archeologický výskum Košického hradu by mal aj vďaka projektu ministerstva kultúry na zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných pri obnove hradov pokračovať aj v budúcich rokoch. 

Vizualizácia prírodného amfiteátra pri základoch trojuholníkovej veže hradu. Vypracoval ARCHIKON, s. r. o., Košice, zodpovední projektanti: Ing. arch. Ján Sekan, Ing. arch. Richard Krajči.

Späť na obsah