Košičania vidia v meste kultúry vyznamenanie i chlieb a hry

(aktualne.sk; 19/01/2013; Stanislava Harkotová ; Zaradenie: Dnes)

KOŠICE – Dóm sv. Alžbety vidieť od Dolnej brány len tak tak. Gotickú katedrálu, ktorá je srdcom mesta, zakrýva mohutná železná konštrukcia pódia. Posila technikov a robotníkov nastavuje reflektory, čistia presklenené vitríny, ktoré sú súčasťou scény, rozostavujú rekvizity. Príprava otváracieho ceremoniálu v hlavnom meste kultúry vrcholí.

 Na opačnom konci Hlavnej stojí menšie pódium. To bude v sobotu lákať na rozmanitosť interpretov. V uličkách sa otvárajú brány k netradičným dizajnérskym či architektonickým kúskom.

 Je šero, sneží, ľudia svižným tempom prekorzujú námestím, podaktorí sa pristavia pri lopotení, fotografujú si ozrutné stavenistko, s okoloidúcimi prehodia pár slov o programe. Niekto nemá čas, iného to nezaujíma.

 Kultúra v uliciach

 Na Hlavnej ulici si krátko popoludní hudobníci ladia aparatúru. Ľudový súbor, zababušený do kabátov, má rozcvičku. Sleduje ich trojica seniorov. Práve sa vracajú z predstavenia Moliéra. “Podľa mňa je táto udalosť vyznamenaním. A tak by sa aj organizátori mali k tomu postaviť. Nepripúšťam si, že by to podcenili. To, ako sa toho zhostili, sa ale ukáže až o rok,” hovorí pani Anastázia. Je jedna z mála optimistov, ktorú ste krátko pred otváracím ceremoniálom v Košiciach stretli.

 Ulica hovorí vlastným jazykom. Napríklad. Ako Košičania zistili, že sú pripravení skultúrňovať Európu? Ich mestské vlajky vymenili za vlajky Európskej únie. Niektorí vyčítajú, že sa udalosť sústreďuje v centre a obchádza mestské časti, iní kritizujú premávku v peších zónach a ruch okolo rekonštrukcie.

 “Samozrejme, že som pocítila zmeny v meste. Pred budovou, v ktorej pracujem, rozbúrali celú ulicu, takže sme mali prípravy hlavného mesta kultúry priamo pod oknom. Dávate deti spať a zrazu vŕtačka. Sľúbili nám, že práce budú ukončené už v septembri, je január a stále to nedokončili,” tvrdí Lucia, učiteľka materskej školy. Vystúpenie Anny Gaja sa nezaobišlo bez poznámky. Zdroj – TASR/Roman Hanc

 Kritika knižnej kultúry

 Obľúbené kníhkupectvo na Mlynskej. Návštevníci v hedonistickej nálade korzujú pomedzi knižné tituly, v drobných šálkach im na drevených podnosoch ponúkajú kávu, listujú v zahraničných magazínoch.

 “Ako prvé mi na um zíde slovné spojenie – chlieb a hry. Pre mňa je to len ´žiadne umenie za veľké peniaze´, Jamiroquai za 250-tisíc eur? Čo to má byť?” komentuje atmosféru v meste jeden z nich. Za túto cenu by si podľa svojich slov vedel predstaviť “šialený jazzový festival”.

 “Namiesto toho tu máme zbytočný humbuk.” Ten vraj do mesta privanul rýchlokvasených umelcov, o ktorých vraj nikto už nikdy nebude počuť. Zmeny v meste, nad ktorým sa skultúrnieva, necíti. Zvýšený počet turistov nevidieť. “Veď ani poriadne nefunguje letisko,” povie stručne a pokračuje v listovaní.

 Kaviarenská kultúra vidí limity

 Vraj raritná scéna. Rodina si po víkendovom nákupe urobila pauzu na šálku kávy. V jednej z kaviarní na sídlisku Ťahanovce panuje obedňajšia pohoda.

 “Veci stoja a padajú na ľuďoch. A obávam sa, že dnes je to najmä o peniazoch. Nie všetci si kultúru môžeme dovoliť. Ľudia rátajú každú korunku. Na východe sa to vníma predsa len trošku inak a investovať do umenia je na podstatne nižšej priečke potrieb,” myslí si Ľubo. Ak by bol plat vyšší, volil by najmä z ponuky divadelných predstavení.

 Podľa jeho slov “sesterské” mesto Marseille vníma svoju úlohu vážnejšie. “Pre Francúzov je mekka kultúry Paríž. Počúval som rozhlas a práve v Marseille to berú tak, že ten titul mesta kultúry im pomôže a posunie ich to niekam.”

 A čo Košice? Posunie ich titul niekam? “Možno áno, je fajn, že sa zviditeľňujeme. Ale… Prišli by sem za pamiatkami alebo kultúrou, povedzme na víkend, ľudia z Bratislavy alebo zo Zvolena?” spýtal sa.