Košice sa hrdia Námestím Sándora Máraia

Krstná neter nášho slávneho rodáka Sándora Máraia Judith Jáky dnes popoludní spolu s košickou viceprimátorkou Renátou Lénartovou slávnostne odhalili tabuľu s názvom Námestie Sándora Máraia. Dominuje mu socha spisovateľa, ktorá je už niekoľko rokov symbolom tohto miesta v centre mesta a v blízkosti jeho rodného domu.

Do stoličky oproti soche si s pokorou a úctou sadla viceprimátorka Lenártová so slovami: „Veľavážený pán Márai, dovolíte? – prisadnem si. Je mi veľkou cťou byť tu s vami na tomto mieste. Ľudia sa pri vás často pristavujú, lebo vo vašej prítomnosti sa cítia dobre. Neraz tu dávajú kytice kvetov. Košičania vám vzdávajú hlbokú úctu a uznanie. Cez vaše romány sa celý svet dozvedel o Košiciach. My na vás nikdy nezabudneme, ste našou súčasťou a zaslúžene hlavnou postavou EHMK 2013.“ Na záver zacitovala z jeho známeho diela Košická pochôdzka: „Môj domov je tu, v tomto meste…“

Sándor Márai sa – obrazne povedané – dotkol mnohých národov. On sám sa cítil Stredoeurópanom a je tiež významnou súčasťou maďarskej kultúrnej histórie. Úctu mu prišli vzdať aj významné osobnosti maďarského politického života – minister ľudských zdrojov Maďarskej republiky Zoltán Balogh a veľvyslanec MR na Slovensku Csaba Balogh. Kultúrny prínos spisovateľa v celosvetovej literatúre spomenul na slávnostnom akte pomenovania námestia minister školstva SR Dušan Čaplovič. Najemotívnejšiu spomienku prítomným sprostredkovala jeho krstná neter Judith Jáky: „Môj otec János bol jeho synovcom. A práve jeho určil strýko Márai za vykonávateľa svojej poslednej vôle. Môj otec urobil všetko preto, aby jeho odkaz rozvíjal a zachoval ďalej,“ dodala.

Sándor Márai

Narodil sa 11. apríla 1900 v Košiciach, pôvodne sa volal Sándor Grosschmid, od roku  1918 bol redaktorom denníka Budapesti Napló. Za mlada veľa cestoval. V 30-tych rokoch 20. storočia bol známy čistým, realistickým štýlom. Bol prvý, kto písal pre maďarského čitateľa o dielach Franza Kafku. V roku 1918 opustil Košice. Po krátkom pobyte vo Švajčiarsku, neskôr Taliansku, sa Márai presťahoval do USA, do New Yorku. Písal stále po maďarsky, ale do konca studenej vojny jeho diela v Maďarsku nevydávali. V rokoch 1952 až 1967 bol spolupracovníkom Rádia Slobodná Európa v Mníchove. V roku 1968 sa nakrátko vrátil do talianskeho do Salerna, v tom istom roku odišiel do Kalifornie, do San Diega. Po smrti manželky sa stále viac odvracal od sveta. Zomrel v San Diegu v roku 1989.