Košický rozhlas je na predaj

V Bratislave lokálpatrioti požadujú odstúpenie ministra kultúry. Košice prichádzajú o ikonickú budovu, ale nepočuť ani slovo.

Nepredávajú priamo rozhlas, ale budovu, v ktorej sídli. Len o ulicu ďalej sa nachádza nízka nevábna budova, odkiaľ (27. apríla 1927) zazneli po prvýkrát slová „Halo, halo, Košice.“ To bolo slávy, keď sa o tri roky (28. októbra 1930) tie isté slová vysielali z novej modernej budovy na Moyzesovej ulici. Košická budova bola vtedy druhým samostatným sídlom Rádio-journalu na Slovensku.

Táto dnes už ikonická stavba slúži 81 rokov hovoreným dejinám mesta a štátu, tu sa kultivovala reč národa, ktorý prvýkrát v dejinách stál na vlastných nohách.

Hlavné mesto čoho?

Keď rozhlas presťahujú do konkubinátu s televíznym štúdiom v bývalých kasárňach, bude to ďalšia zrada dejín. Ale čo už s dejinami, keď v Košiciach triumfuje na mieste i namiesto historického námestia najväčšia urbanistická blamáž storočia, obludná stavba Auparku. Hlavné je, že o rok tu bude hlavné mesto čoho? No predsa európskej kultúry! Čo na tom, že rok predtým sa kultúrne barbarstvo udeje pod krycím názvom spájania Sro&STV.

V Prešove sa postarali o predaj budovy rozhlasu už skôr, namiesto toho, aby v nej zriadili scénu pre rusínske divadlo fungujúce v prenájme, kus dejín odpratali aj odtiaľ. Ekonomické krízy boli aj budú, ale čo by nám tu zostalo po predkoch, keby aj oni zamieňali hodnoty duchovné s materiálnymi. Nebolo by ani dnes predávanej budovy rádia.

Hlas rádia bude počuť aj po presťahovaní, lebo štúdio možno mať hoci aj v beduínskom stane a poslucháč sa to ani nedozvie. Otázka je, či je lacnejšie sťahovať perfektne vybavené štúdiá z vlastnej modernej budovy do priestorov, kde to všetko treba odznova zriadiť, a dobre fungujúci systém znova vybudovať len preto, že súčasná vláda rozhodla dať dve inštitúcie pod jednu strechu?

V Bratislave lokálpatrioti požadujú odstúpenie ministra kultúry za špekulácie okolo kunsthalle, netransparentnú súťaž o Véčko a dotáciu súkromnej Danubiane. V Košiciach majstri projektov EHMK ani slovo nestratili proti strate stavby, z ktorej sa do sveta vysielali správy o meste, ktoré chce teraz titulom kultúrneho primátu oslniť Európu.

Miesto činu nemá alternatívu

V Košiciach stojí budova divadla na mieste, kde sa už pred viac ako štyristo rokmi hralo divadlo. Dvakrát po sto rokoch sa tu divadlo stavalo. Dnes si nikto nevie predstaviť, koľko ťažkostí stálo v ceste, aby sa pôvodné miesto zachovalo. Genius loci, nostalgia a tradícia – nedajú sa položiť na váhu a zvažovať, či ich iná alternatíva preváži, lebo žiadna iná nie je. Rollandov sedliak Colas Breugnon to namiesto učených hláv povedal na rovinu: „Krásne je to, čo je najkrajšie na svojom mieste.“

O devätnásť rokov pri okrúhlej stovke by pôvodným obsahom fungujúca budova rádia znamenala aj urbanistický triumf v podobe zachovania historického miesta. Isteže, to sa sťahovaním nestratí, ale ako kuvikajú miestni znalci, bude patriť agentúre, ktorá nemá ďaleko od súčasného riaditeľa štúdií RTV Košice.

(Autor je dramaturg a publicista)