Košickým výtvarníkom zlikvidovali bombu, mesto zásah popiera

(sme.sk; 04/01/2013; Mikuláš Jesenský ; Zaradenie: Kultúra – Vizuálne umenie)

Deň pred vypuknutím bujarých osláv konca starého a príchodu Nového roka sa v centre Košíc odohrala kuriózna šou.

Pracovníci Správy mestskej zelene likvidovali v presklenom altánku neďaleko vchodu do Štátneho divadla fiktívne časované bomby.

Inštaláciu výtvarníkov zo združenia Kassaboys nechal odstrániť umelecký riaditeľ projektu Košice 2013 – Európske hlavné mesto kultúry Vladimír Beskid.

Misia 2013

Čo je Európske hlavné mesto kultúry:

Vyhlasuje sa od roku 1985 na celý rok, ale od rozšírenia Európskej únie získavajú tento titul vždy dve mestá. O Košiciach sa rozhodlo v roku 2009. Štart podujatia bude 19. januára a potom až do konca roka majú v meste prebiehať koncerty, vernisáže, literárne podujatia, konferencie či street-artové akcie. Podujatia sú financované z mestských, štátnych i európskych peňazí.

Časované nálože v papierových vreciach s výstražnými značkami nainštalovali do objektu v tvare raketovej hlavice symbolicky v deň plánovaného konca sveta.

Zároveň spustili elektronické zariadenie, ktoré začalo odpočítavať zostávajúci čas do explózie – štartu jednej z najvýznamnejších kultúrnych udalostí Slovenska, vyhlásenia Košíc za Európske hlavné mesto kultúry.

Bomby mali vybuchnúť 19. januára počas otvorenia veľkolepého podujatia, ktoré má Košice zviditeľniť na kultúrnej mape starého kontinentu.

Na fiktívnych náložiach boli reprodukované palcové titulky novín, ktoré kritizovali sporné stránky košického projektu.

Napríklad kauzy o podozrivom rozdeľovaní európskych či štátnych peňazí, meškaní investičných akcií, zasahovaní politikov do prípravy a realizácie podujatia, ktoré sprevádzali často protirečivé a rozporuplné názory predstaviteľov košickej samosprávy a kultúrnej obce na túto výnimočnú udalosť.

Autormi časovanej bomby boli košickí výtvarníci zo skupiny Kassaboys. Objednali si ich ľudia z tímu Košice 2013 – Európske hlavné mesto kultúry.

Objednávka znela na umeleckú inštaláciu v rámci ‘zahrievacieho’ festivalu The End – Mission 2013, ktorý súvisí s blížiacim sa štartom projektu.

Inštalácia Mission 2013 a jej likvidácia.

Nepríjemná kritika

Podmienkou zadania bolo vytvorenie voľného diela vo verejnom priestore s tematikou konca sveta, ktoré malo vzbudiť rozruch, zaujať a upozorniť obyvateľov mesta na blížiacu sa udalosť.

“Dodatočne zámer ‘misie’ zmenili,” vysvetľuje jeden zo zakladajúcich členov Kassaboys a spoluautor inštalácie Rado Čerevka.

“Hlavným obsahovým i formálnym kritériom malo byť odrátavanie času. Tento fakt nás postavil pred rozhodnutie – realizovať slobodné umelecké dielo so silnou výpovednou hodnotou alebo vytvoriť obyčajnú aranžérsku dekoráciu, ktorá ohlasuje pompézny januárový ceremoniál. Rozhodli sme sa pre prvú možnosť.”

Dielo nechal zlikvidovať umelecký riaditeľ projektu, kunsthistorik, bývalý riaditeľ Východoslovenskej galérie v Košiciach a Koniarkovej galérie v Trnave Vladimír Beskid. Ale autori sa domnievajú, že pokyn dostal od predstaviteľov mesta.

“Asi im prekážal kritický obsah. Vraj zbytočne vyvolávame negatívne reakcie, čo je politicky nekorektné. My sme sa snažili vytvoriť komunikatívne dielo so silným odkazom pre občanov, nie pre politikov. Navyše nie sú tam len negatívne informácie. O to viac nás mrzí, že Vlado Beskid, ktorého sme podporovali v čase, keď ho odvolávali z galérie v Trnave, a hlásime sa k jeho žiakom, takto reagoval,” hovorí Tomáš Makara z Kassaboys.

Zásah zhora

Beskid zásah zhora popiera. “Ja som žiaden príkaz od nikoho nedostal. Tá inštalácia bola zlá a postup autorov nekorektný. A neklaďte mi ďalšie otázky, viac sa nebudem o tom s vami baviť,” podráždene zložil telefón.

Riaditeľ projektu Košice 2013 –Európske hlavné mesto kultúry Ján Sudzina tiež nemal chuť odpovedať. Na otázku, či podnet na zásah do inštalácie vyšiel od primátora Richarda Rašiho (Smer), povedal, že “primátor nikdy nezasahoval do programu a obsahu projektu a ani toto rozhodnutie nepovažujeme za zásah do projektu EHMK. Na druhej strane primátor ako štatutár mesta má podľa môjho názoru právo, ak ho o to požiadajú dotknuté osoby, rozhodnúť v súlade so svojimi kompetenciami.”

Sudzina považuje inštaláciu za neetickú, vulgárnu a urážlivú.

Podľa neho dostali na dielo viacero sťažností. Jedným zo sťažovateľov bol aj Pavol Mutafov, zakladateľ Sociálno-demokratickej strany Slovenska, pravá ruka primátora Richarda Rašiho Mutafov telefón nedvíhal a na esemesky nereagoval.

Primátor Richard Raši sa odpovedi na otázku, či on inicioval zásah do diela, vyhol.

Tvrdenia o odstránení inštalácie označil za zavádzajúce. “Na základe podnetu jednej z dotknutých osôb boli prekryté mená. Tá ju považuje za ‘nekorektnú, vytrhnutú z kontextu a urážlivú’.”

Podľa Rašiho malo byť účelom diela odpočítavanie času do otváracieho ceremoniálu a nie osočovanie osôb. Tvrdí, že jeho výsledná podoba nie je v súlade s odsúhlaseným vizuálom.

“Inštalácia a spolu s ňou aj prestížny titul Európske hlavné mesto kultúry boli zneužité na osobné a politické ciele. Rešpektujeme autorské práva, na druhej strane sme presvedčení, že majú svoje hranice tam, kde nimi začínajú byť porušované práva na ochranu dobrého mena tretích strán tak, ako sa to stalo v tomto prípade.”

Tvrdé dôsledky

Hovorkyňa mesta Martina Urik-Viktorínová pre denník Pravda vysvetlila, že zásah mesta do výtvarného diela bol nevyhnutný. Podľa nej totiž obsahovalo “hanlivé výrazy” týkajúce sa niektorých mestských poslancov, politikov aj umelcov: “Ozvali sa nám rozhorčení s tým, že podajú trestné oznámenia za ohováranie.”

Viktorínová podľa Pravdy potvrdila tvrdé dôsledky voči umelcom. Ďalšiu spoluprácu s Kassaboys v projekte vylúčila. Peniaze na kontroverzné dielo išli podľa nej z mestskej kasy:

“Keďže ide o mestské peniaze, zodpovednosť je v rukách mesta. Ak by išlo o ich vlastné peniaze, môžu si tam dať, čo chcú.”

Výtvarníci zvažujú podanie žaloby na mesto. Podľa nich samospráva porušila ich autorské práva a krivo ich obvinila.

“Vo vyjadrení pani hovorkyne sú minimálne dve lži,” tvrdí ďalší člen Kassaboys Peter Vrábeľ. “Na projekt sme použili peniaze z grantu ministerstva kultúry, teda verejné európske zdroje. A v inštalácii nemohol nikto nájsť jediné hanlivé slovo. Koniec koncov, použili sme výlučne titulky, ktoré boli uverejnené v slovenských médiách.”

Napriek búrke, ktorú vyvolali, svoj čin neľutujú.

“Asi sme trafili do čierneho. Keby sme sa mohli vrátiť v čase, konali by sme rovnako. Uvedomovali sme si možné riziká, ale takúto reakciu sme neočakávali. Nikto nemá právo z pozície moci vyhrážať sa, zastrašovať a kohokoľvek z kultúrnych operátorov vopred diskvalifikovať pred rozhodnutím komisie, ktorá schvaľuje projekty.”

Skupina Kassaboys vznikla v roku 2006. Založili ju košickí rodáci, výtvarníci Radovan Čerevka (1980), Tomáš Makara (1982) a Peter Vrábeľ (1982).

“Nachádzame sa v dobe, keď mnohí talentovaní umelci otupujú svoj pravý talent v reklamnej oblasti a hlavne keď sa väčšina obyvateľstva díva na výtvarníka iba ako na niekoho, kto by im mal niečím vyzdobiť byt či záhradu, keď všetko ostatné je bohapustá ničotnosť. Tento problém vnímame ako nanajvýš aktuálny,” uvádzajú vo svojom “memorande”.

Členovia Kassaboys sa s úspechom prezentovali svojou nekonvenčnou tvorbou na viacerých domácich i zahraničných výstavách, prevádzkujú galériu MakeUp – jednu z mála progresívnych galérií orientovanú výlučne na súčasné umenie, jej členovia organizujú festival súčasného umenia vo verejnom priestore, workshopy.

Názory odborníkov

Zuzana Bartošová, vedecká pracovníčka Ústavu dejín umenia SAV

Znehodnotenie inštalácie skupiny Kassaboys má viac rovín. Môžeme hovoriť nielen o legitimite nároku umelcov na verejný priestor, o správnosti výberu autorského zoskupenia, o umeleckej kvalite a výpovednej hodnote diela, ale aj o bezprecedentnom porušení autorských práv. Predovšetkým však ide o tvrdý mocenský zásah proti umeleckej slobode a to je vážne. O zásah proti slobode vyjadriť naraz svoj umelecký i občiansky názor. Ale prečo sme sa zúčastnili na nežnej revolúcii? Aby sme sa nemuseli báť podobných zásahov. A že kurátor projektu je na strane arogancie a nezastal sa umelcov, je smutná skutočnosť, ktorá vypovedá o jeho slabosti, o jeho strachu, aby si nepohneval mocných a mohol projekt Košíc 2013 dokončiť vo svojej réžii.

Katarína Rusnáková, kurátorka, teoretička a historička umenia

Umelecký riaditeľ EHMK Vladimír Beskid je významný slovenský kurátor a teoretik umenia s medzinárodným renomé. Sám má ešte čerstvú skúsenosť s potupným, neodôvodneným odvolaním z funkcie riaditeľa Galérie Jána Koniarka v Trnave (2010) predsedom VÚC. Myslím, že profesionálna česť a etika, tak na strane umelcov, ako aj na strane teoretikov umenia, sú tie najvyššie kritériá, ktoré by mali byť nadradené účelovým, nekvalifikovaným príkazom funkcionárov a politických “elít”. Pokiaľ ide o cenzúru umenia, tá je vždy kontraproduktívna. Je paradoxné, že k nej došlo na podujatí nadnárodného významu, pretože poznáme zbytočné ďalekosiahle efekty negatívnej reklamy.

Anton Čierny, výtvarník, vysokoškolský pedagóg

Je na škodu veci, keď kreatívny riaditeľ EHMK Košice 2013 podľahol tlakom vyššej moci, čím vložil do hry svoju odbornú licenciu. Táto skutočnosť môže posunúť nie tak dávne udalosti okolo jeho odvolania z funkcie riaditeľa Galérie Jána Koniarka do sféry frašky. Bolo naivné sa domnievať, že objednané dielo od Kassaboys nebude kritické, ironické alebo/a recesistické, veď sám Vladimír Beskid pozná ich provokatívnu tvorbu a bol jej podporovateľom – jedine že by tieto udalosti boli nejakými košickými manévrami, do ktorých ostatná verejnosť nemá čo vidieť. Či sa moje slová nestanú podobnou fraškou, ukáže až ďalší postup skupiny Kassaboys.

Juraj Bartusz, sochár

U Kassaboys je bežné, že pracujú s iróniou, skepsou, kritikou a blasfémiou k verejnému dianiu. Je to jedna z príznačných charakteristík súčasného umenia. V minulosti som sám zažil trpkú skúsenosť z totálnej likvidácie niekoľkých svojich diel z verejného priestoru. A nielen svojich. V Košiciach bolo po novembri ´89 bez vysvetlenia zlikvidovaných niekoľko monumentálnych plastík z ocele od renomovaných umelcov, ako boli napríklad Hiromi Akyiama, Leo Kornbrust, Joel Hunnicutt, Jan Hendrych, Vladimír Janoušek, Pavol Binder. Hodnota zničených diel by sa dala vyčísliť v mnoho miliónoch eur. Môžeme len tŕpnuť hrôzou, že by niekto z nich zavítal do nášho mesta, hľadal svoje dielo a nenájduc ho, žiadal obrovskú finančnú náhradu za porušenie autorských práv.

Peter Rónai, výtvarník, vysokoškolský pedagóg

Politici väčšinou vôbec nevedia, čo je umenie. Niekedy to nevedia ani samotní umelci, podľa toho sú tzv. “konzervatívni”, “arte-faktoví” alebo “akční” a “dematerializovaní”. Horší je tzv. “marketingový” umelec, ktorý presne vie, ako provokovať, ako veľmi rýchlo obísť obvyklú dráhu na úspech, ako predbehnúť rýchlo svojich kolegov, ktorí sa ešte stále pechoria na starých vyšliapaných cestách do chrámu. Čo sa týka zlikvidovania umeleckého diela, nedávno som zažil niečo podobné na zahraničnej výstave: Moju “site specific” inštaláciu odstránila upratovačka… bez estetických či politických predsudkov. Radšej som nič nepovedal – dal som tam inú “vec” – nechcel som, aby ju bezdôvodne prepustili.

Michal Murin, redaktor časopisu súčasného výtvarného umenia Profil

Téza o “nekvalite” umeleckého diela medzinárodne akceptovanej skupiny Kassaboys neobstojí, lebo dielo bolo formálne koncipované ako vizuálne kvázi zlé, kvázi nekvalitné, teda zámerne zlé, zámerne ledabolé, ale vo svojom obsahu nieslo iné posolstvo, ktoré sa naplnilo a potvrdilo až jeho odstránením. Dielo je politicky angažované a je aktivistickým gestom. Je to popri voľbách, slobode prejavu a štrajku ďalší legitímny nástroj na ochranu demokracie. Škoda, že na Slovensku nás v niečom poučia až prepuknuté kauzy. Ohlasovaný svetový kongres Medzinárodnej asociácie kritikov umenia – AICA, ktorý sa má konať v Košiciach v tomto roku, bude mať zaujímavý kontext a celá situácia tak dostáva úplne iný rozmer. Vzniknutá situácia sa mala riešiť elegantnejšie a hlavne právne korektne. Toto bol skôr príklad “moskovského” variantu.

Mikuláš Jesenský