Kreatívne mestá ako nástroj verejnej diplomacie

(euractiv.sk; 24/07/2013; Redakcia ; Zaradenie: euractiv.sk)

Česká metropola má zmapované svoj kutlúrny a kreatívny potenciál. Chcela by ho využiť aj v prezentácii navonok. Prinášame krátku správu z diskusie, ktorú ešte v marci v Prahe zorganizoval Aspen Institute.

Zatvorené pracovné podujatie sa konalo 12. marca v spolupráci s odborom verejnej diplomacie českého Ministerstva zahraničných vecí. Prezidentka slovenskej platformy Fórum kreatívneho priemyslu (CIF) Zora Jaurová hovorila o definícii kreatívnych miest na báze teórií kreatívneho prostredia amerického urbanistu Richarda Floridu.

Pripomenula tri základné podmienky úspechu takýchto miest, ktorými sú technológie, talent a tolerancia. Formovanie kreatívnych miest súvisí podľa nej s prebiehajúcou transformáciou západnej ekonomiky.

V urbánnych ekonomikách význam kreatívnych odvetví jednoznačene rastie. Podľa nedávno publikovanej štúdie o kreatívnom priemysle v Prahe, ktorú na stretnutí predstavil jej koordinátor Michal Němec z odboru strategickej koncepcie Útvaru rozvoja hlavného mesta Prahy, je ich podiel na ekonomike v porovnaní s priemerom zvyškom krajiny dvojnásobný. Len v Prahe podľa čísiel pracuje v tomto segmente 125 tisíc zamestnancov, čo predstavuje asi 14 % celkovej pracovnej sily českého hlavného mesta.

Podľa záverov tejto štúdie sa kultúrny a kreatívny priemysel v roku 2010 na celkovom HDP Českej republiky podieľal takmer 4,9 %, z toho kultúrny priemysel 1,9 % a kreatívny priemysel 3 %. V Prahe je to až 10 %, z toho 3,8 % kultúrna produkcia a 6,4 % kreatívne odvetvia.

Ako najvýznamnejšie sektory materiál spomína informačné technológie, tvorbu televíznych a rozhlasových programov a vydavateľské činnosti.

Praha je v súčasnosti v štádiu príprav nového strategického rozvojového plánu, ktorý má odrážať potenciál tohto odvetvia pre ďalší rozvoj mesta. Jeden z jeho tvorcov Radim Perlín tvrdí, že jeho úspech bude závisieť od efektívnej komunikácie a prierezovej spolupráce všetkých aktérov.

Hlavnou prekážkou je podľa účastníkov nedôvera medzi jednotlivými odvetviami a chýbajúca stratégia, ktorá by presahovala volebný cyklus. Výhodou kreatívneho priemyslu je, že má schopnosť generovať projekty, ktoré prinášajú pozitívny sociálny a ekonomický dopad v relatívne krátkom časovom období, čo si postupne uvedomujú aj politici.

Príkladom dobrej praxe zo zahraničia je poľský projekt regionálneho centra poľského dizajnu na zámku Cieszyn v Sliezsku. Jeho riaditeľka Ewa Golebiowska hovorí, že za úspechom projektu je práve spolupráca rôznych segmentov, navyše sa projekt teší podpore miestnej regionálnej samosprávy i ministerstva hospodárstva a podpore zo štrukturálnych fondov EÚ.

Česká republika sa aktuálne pripravuje na projekt Európske hlavné mesto kultúry, ktorým bude v roku 2015 Plzeň. Projekt okrem iného počíta aj s vytvorením kreatívneho inkubátora ako priestoru, ktoré by poskytlo infraštruktúru a podporu mladým umelcom.

Podobnú ambíciu má aj Kasárne / Kulturpark, ktorý vznikol ako súčasť projektu Košice – EHMK 2013

Riaditeľ odboru verejnej diplomacie na ministerstve zahraničných vecí ČR Jan Bondy zdňraznil, že Česká republika potrebuje koncept, ako vedieť odprezentovať potenciál svojich kreatívnych miest aj navonok.