Kto má rád hudbu, bude chodiť na koncerty stále

Interview s dirigentom Kazuhirom Koizumim

V salóniku košického Domu umenia sme sa rozprávali iba pár hodín pred koncertom Tokijského metropolitného symfonického orchestra, ktorý bol súčasťou ich česko-slovenského turné, s jeho dirigentom Kazuhirom Koizumim. Milý, skromne pôsobiaci človek, ktorého vizitkou je oslňujúca kariéra a dirigovanie takých hviezdnych orchestrov, akými sú Berlínska filharmónia alebo Chicago Symphony Orchestra, pôsobil i napriek krátkosti času na rozhovor nenútene a uvoľnene.

Koncert v Košiciach je súčasťou vášho turné, na ktorom ste odohrali koncerty na Pražskej jari, v Ostrave na festivale Janáčkův máj a teraz vás čaká vystúpenie v rámci podujatia EHMK Košice 2013. Ako sa vám páči v Košiciach?

Na predošlých koncertoch sa nám dostalo skvelého prijatia a preto sa tešíme i na koncert v Košiciach. Som tu po prvýkrát, ale ešte predtým, než som sem pricestoval, som veľa počul o tom, že je to veľmi staré mesto, ktoré integruje i moderné prvky novej architektúry. A naozaj, sú tu skvele skombinované moderné mestské časti s tými staršími.

Ste hlavným dirigentom Tokijského metropolitného orchestra i Century Orchestra Osaka. Zároveň vediete Sendai Philharmonic Orchestra. Ako zvládate všetky tieto aktivity?

Aby toho nebolo málo, okrem nich mám ešte jeden orchester, Kyushu Symphony Orchestra, takže spolu dirigujem štyri. Viete, že nemusím byť stále na všetkých miestach, mám zmluvu na niekoľko koncertov ročne a okrem toho si rád doprajem i čas na relax, pretože viesť štyri orchestre nie je maličkosť.

Dirigovanie ste študovali v Berlíne, zvíťazili ste na Medzinárodnej dirigentskej súťaži Herberta von Karajana. Považujete sa za jedného z Karajanových nasledovníkov? 

Naučil som sa od neho veľmi veľa vecí, bolo to pre mňa podnetné a skvelé štúdium. Najvzácnejšia skúsenosť pri Karajanovi bola tá, že napríklad pri realizácii opery nebol iba dirigentom orchestra, ale riešil celú problematiku opernej výroby – všetko od opernej výpravy, scénických záležitostí, toho, ako má vyzerať pódium, až po detaily, kto má kde stáť. Každý, i civilný zamestnanec pri Karajanovi vedel, kde je jeho miesto a čo má presne robiť. Takže to boli cenné poznatky.

Dlhé obdobie ste pomerne často dirigovali v Európe, Kanade, Spojených štátoch i Japonsku. Ktoré z týchto kultúrnych prostredí je vám najbližšie po všetkých tých rokoch?

Všade sa cítim doma, hoci každá krajina a každý orchester vyžaduje iný prístup a ponúka iné podmienky. Ale som rád, že môžem ukázať výsledky svojej práce po celom svete.

Je dosť zriedkavé počuť na Slovensku i v strednej Európe japonský orchester. Aké sú podľa vás zvukové a interpretačné špecifiká Tokijského metropolitného orchestra alebo japonských orchestrov vo všeobecnosti?

Všetky orchestre, či ide o európsky, americký alebo japonský súbor, v princípe vediem v rovnakom štýle. Základ práce je u mňa rovnaký. Mojou prvoradou úlohou je, aby orchester hral a znel čo najlepšie. Každé teleso má pochopiteľne svoj vlastný štýl a prejav a tomu sa vždy vo svojej práci prispôsobujem. Tokijský metropolitný symfonický orchester je vynikajúci i na vysoko kvalitné japonské pomery a takmer všetci jeho členovia študovali v Európe.

Prvou skladbou dnešného večera bude Overtúra D dur od japonského autora Kosaku Yamadu, pre bežného poslucháča neznámeho autora. Môžete nám povedať pár slov o tejto skladbe a jej autorovi?

Yamada zomrel ešte v šesťdesiatych rokoch, takže som nemal možnosť zoznámiť sa s ním. Skladba, ktorá dnes zaznie, je nesmierne dôležitá. Ide o prvé orchestrálne dielo, ktoré bolo v Japonsku skomponované. Yamada má pre nás rovnaký význam, aký majú pre nemeckú hudbu napríklad Schubert alebo Mendelssohn, je akýmsi japonským klasikom. Veď európska hudba dorazila do Japonska približne iba pred sto rokmi. No vývoj šiel dopredu, dnes už súčasná japonská hudba základnými rysmi pripomína súčasnú európsku. V Japonsku existuje veľmi veľa moderných skladateľov, ktorí radi využívajú napríklad zvuk japonských tradičných nástrojov v rámci orchestra. Súčasná japonská hudba je rozhodne veľmi zaujímavá a príťažlivá.

Viacero európskych orchestrov musí čeliť ekonomickej kríze a kríze verejného nezáujmu. Je situácia v Japonsku odlišná?

Kto má rád vážnu hudbu, bude chodiť na koncerty stále. Takže ekonomická kríza na to príliš vplyv nemá. Napríklad Tokijský metropolitný orchester pociťuje dlhodobú finančnú stabilitu, pretože ho sponzoruje mesto Tokio. V tom je to u nás veľmi dobré.

Do Košíc prichádzate s tradičným romantickým repertoárom: Dvořákom a Čajkovským. Aká hudba alebo obdobie sú vám osobne najbližšie z klasického repertoáru?

Keďže som študoval v Berlíne, je pre mňa prirodzeným základom nemecká literatúra: Beethoven, Brahms a Bruckner. Dnes však uvedieme Čajkovského Symfóniu č.5, na ktorej som s Tokijským metropolitným orchestrom už spolupracoval veľakrát. Takže sa tu budeme môcť predviesť v plnej paráde.

Aké sú vaše umelecké plány do najbližšej budúcnosti?

Po koncerte sa vraciame do Japonska. Ešte pred desiatimi rokmi som pomerne často dirigoval v Európe i Amerike, ale teraz intenzívne pracujem hlavne v Japonsku.

Zhováral sa:  Peter Katina