Kunsthalle/Halu umenia otvoria poprední umelci

Tony Cragg – sochár

Na slávnostnom otvorení Kunsthalle/Haly umenia nebudú chýbať ani diela jedného z najvýznamnejších umelcov súčasnosti, sochára Tonyho Cragga (1949). Britský umelec žije a pracuje vo Wuppertále, partnerskom meste Košíc, Berlíne a Londýne.

Jeho tvorbu ovplyvnilo povolanie jeho otca – leteckého konštruktéra. Skôr ako umeniu sa venoval štúdiu prírodných vied, hlavne chémie. Technika a príroda sa stali esenciami jeho ranných diel. V 80. rokoch vytváral z plastových odpadov a naplaveného dreva reliéfne obrazy.  Neskôr  sa  venoval  technickým prístrojom, ktoré stratili svoju funkciu. Črepy, fragmenty zariadení alebo len čiastočne poškodené predmety poukazovali okrem iného na relatívnosť civilizačného pokroku.

Tony Cragg sa drží na vrchole medzinárodnej výtvarnej scény od 80. rokov. Piaty držiteľ Turnerovej Prize ceny z roku 1988 pre najlepšieho vizuálneho umelca stále patrí k najvystavovanejším britským autorom.  Tvoriť začal v období, kedy boli v Londýne iba štyri galérie súčasného umenia a autori sa o nových hnutiach dozvedali aj s trojročným omeškaním.

Ako sa vyjadril, detstvo v chudobnej rodine nepovažuje za handicap. Už ako dieťa bol nespokojný a vypestoval si vôľu zmeniť situáciu, čo považuje za najdôležitejšiu vlastnosť umelca. Túžba po zmene ho sprevádza celou jeho tvorbou. Neuspokojil sa s úspechmi, ktoré žal so svojimi objektmi z odpadkov, ale začal hľadať aj iné materiály. Rád používa plasty a ich vlastnosti hľadá i v bronze, ktorý spočiatku odmietal. Táto výsada podľa neho patrila Henrymu Moorovi. Dnes ho označujú za jeho následovníka.

Jeho sochy niekedy pripomínajú časti obrovských strojov alebo evokujú ľudské tváre, ktoré sa prelievajú jedna do druhej. Je to hra medzi ľahkosťou tvaru a robustnosťou materiálu. Hovorí, že  dôležité je vedieť myslieť materiálom, ktorý sám umelca vedie, ale najdôležitejším zo všetkých materiálov je mozog.

Špecializuje sa na sochársku tvorbu a 3D objekty. Spočiatku vytváral plastiky pomocou jednoduchých techník, ako stohovanie, rozdelenie a drvenie, neskôr zhromažďoval vyradené plastové fragmenty a usporadúval ich do farebných kategórií. Pozdejšie obkladal podlahy a steny, čím vytváral reliéfy obsahujúce obrazy.

Constantin Brâncuşi – sochár a fotograf

Košičania budú mať príležitosť zoznámiť sa aj s tvorbou ďalšieho významného umelca Constantina Brâncuşiho (1876-1957),pôvodom rumunského sochára tvoriaceho vo Francúzsku. Zaraďujú ho k abstraktnému expresionizmu.

Už ako dieťa sa vyprofiloval ako talentovaný pri vyrezávaní drevených sošiek. Sochárstvo študoval v Bukurešti, potom odišiel do Mníchova a neskôr do Paríža, kde krátko pracoval u Augusta Rodina, ale potom ho opustil, aby našiel svoju identitu. Vytvoril si vlastný ateliér a veľký úspech sa dostavil v roku 1913, kedy vystavoval na Salóne národnej spoločnosti krásnych umení a potom na Jesennom salóne v Paríži. Vo Francúzsku sa začalo jeho meno používať v zjednodušenom tvare Brancusi.

Pre jeho diela bolo typické zjednodušenie formy a radikálna vízia. Medzi jeho najznámejšie diela patrí séria 28 verzií Vtáka v priestore. Pocity z nich by sa dali vyjadriť ako hmotné vyjadrenie slobody a sily. Je považovaný za najväčšieho sochára 20. storočia, ústrednú postavu moderného umeleckého hnutia a priekopníka abstraktizácie a otca moderného sochárstva. Jeho skulptúry sa vyznačujú eleganciou formy a citlivým použitím materiálu preto, lebo kombinuje jednoduchosť rumunskej ľudovej tvorby s rafinovanosťou parížskej avantgardy. Jeho diela možno obdivovať v súkromných umeleckých zbierkach i v múzeách po celom svete.

Brancusiho radikálna vízia a zjednodušenie foriem malo obrovský vplyv nielen na sochárstvo 20. storočia, ale na abstraktné umenie celkovo. V umeleckých kruhoch bol veľmi obľúbený. Priatelil sa s významnými osobnosťami umenia. Bol milým spoločníkom a okúzľujúcim hostiteľom. Pre svojich hostí rád varil rôzne rumunské jedlá. Spieval a hral na husle, ale bol aj dobrým remeselníkom. Všetok nábytok doma si vyrobil sám. Zaujímal sa o filozofiu, ale tiež o víno a dámsku spoločnosť.

Ako fotograf predstaví sériu fotografických dokumentov, zachytávakúcich jeho diela, pre ktoré bolo typické zjednodušenie až abstrahovanie formy, bez snahy zobraziť konkrétnu figúru alebo predmet. Objekty a sochy sú kompozíciami čistých geometrických alebo prírodných, organických foriem. Predstavovali jeho duševný stav pri hľadaní pôvodných prírodných tvarov, pritom postupne celkom strácal záujem o detail, a tak dospel k hlave – vajcu, vtákovi – vretenu, rybe – oválu.

Gyula Kosice (Fernando Falik) – sochár

Guylu Kosice (1924) bude Košiciam pripomínať socha pred Kunsthalle/Halou umenia, ktorú argentínsky sochár, plastik, teoretik a básnik venoval svojmu rodnému mestu. Narodil sa v maďarskej rodine a keď mal štyri roky jeho rodičia emigrovali do Argentíny, kde sa usadili a zapísali svojmu synovi meno Fernando Fallik.

Jedna z kľúčových osobností Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013, predchodca kinetického a svetelného umenia prijal na začiatku svojej bohatej a mimoriadne úspešnej kareéry umelecký pseudonym Guyla Kosice ako výraz citovej previazanosti na svoje rodné mesto. Pod týmto menom sa predstavil vo všetkých významných svetových umeleckých centrách.

Popredný sochár, predstaviteľ geometrického a hydrokinetického výtvarného umenia bol jedným zo zakladateľov abstraktného nefiguratívneho umenia v Latinskej Amerike. Ako prvý na svete použil vodu a neón ako časť svojich umeleckých diel. Používal aj iné moderné elementy, ako svetlo a pohyb. Stal sa predchodcom hydrokinetického a svetelného umenia. Je tvorcom monumentálnych skulptúr a autorom myšlienky Podmorského mesta. Za sebou má 40 individuálnych a 500 kolektívnych výstav na celom svete. Je autorom 15 kníh esejí a básní. V roku 2005 vytvoril zo svojej dielne múzeum a tvorí dodnes.

Zakladateľ autentickej školy argentínskeho moderného umenia je držiteľom titulu Čestný občan mesta Košice. Jeho umenie je výrazom mimoriadnej predstavivosti a zvládnutia teoretickej a praktickej stránky výtvarného umenia. Vystavoval na najprestížnejších prehliadkach výtvarného umenia, jeho diela sa nachádzajú v popredných galériách sveta.

Výstava, ktorá bude počas leta v Košiciach predstaví jeho súčasníkov, významných svetových predstaviteľov op-artu, geometrickej abstrakcie a konkretizmu, ako sú Milan Dobeš (SK), Jerzy Grabowski (P), Ennio Chiggio (I), Edoardo Landi (I), Manfredo Massironi (I), Francois Morellet (F), Klaus Staudt (D), Victor Vasarely (H/F) a iní.

Program otvorenia Kunstahalle / Haly umenia Košice

19:00 – Otvorenie budovy Kunsthalle / Haly umenia Košice a výstav:

• Tony Cragg – Sochy / The Sculptuers
• Gyula Kosice – Socha pre Košice
• Pocta Gyulovi Kosice
• Constantin Brâncuşi – Fotograf / Photographer
• Stafan Georgescu-Gorjan – Nevidená strana Nekonečného stĺpu / The Unseen Side of the Endless Column

19:00 – 19:10 – Kultúrny program – predstavenie pohybového divadla / tanec

19:10 – 19:30 – Oficiálne príhovory

19:30 – 20:00 – Hudobný program

21:00 – Odhalenie sochy Cube connection, autor Viktor Frešo  v parku pri Sennom trhu

22:00 – Kultúrny program pri fontáne v Meskom parku