Mama má Emu. Ema má mamu

„Mama má Emu. Ema má mamu.“ Takto si mnoho z nás pamätá na prvé samostatne prečítané vety zo šlabikára, prvej školskej učebnice, ktorá nám otvorila dvere do sveta písmen a súčasne nás vypravila na dlhú cestu za poznaním. Šlabikáre, tak ako iné učebnice, prešli určitým vývojom, odzrkadľujúc pritom potreby danej doby, kým najstaršie šlabikáre na Slovensku boli drevené doštičky nazývané abecedáre, v 15. – 18. storočí neskôr sa už používali šlabikáre nazývané kohútiky, podľa obrázku kohútika na konci textu a prvým naozajstným šlabikárom (1547), vydaným v Prostějove bol Slabikař Cžeský, zostavený písmenkovou i slabikovacou technikou a mal náboženský obsah.

Vývoj šlabikárov u nás, aj v zahraničí, zachytáva výstava šlabikárov z celého sveta od súkromného zberateľa Štefana Peteju z Bardejova. Pre svojich čitateľov ju sprostredkúva Knižnica pre mládež mesta Košice v priestoroch pobočky LitPark na Kukučínovej 2 v Košiciach v termíne od 27. novembra do 20. decembra 2013.

Jedinečnú putovnú výstavu tvorí viac ako 500 vystavovaných šlabikárov zo 141 štátov sveta. K najzaujímavejším a najvzácnejším originálom patria Slabikář Cžeský z roku 1547, Obrázkový šlabikár a prvá čítanka pre školy evanjelické z roku 1896, Fonomimický šlabikár a prvá čítanka z roku 1924, Slniečko – šlabikár a prvá písanka pre ľudové školy – vydaná v Matici slovenskej v roku 1934. Návštevníkov zaujali Rytmický šlabikár z roku 1955, Prvé čítanky z rokov 1954 a 1956 či šlabikáre s príznačnými názvami Hviezdička, Zornička, Záhradkár, zostavené Máriou Rázusovou-Martákovou (1940, 1941, 1946), aj fotokópia šlabikára v šarišskom nárečí z roku 1922, vydaná v Prešove. Najviac sú zastúpené slovenské šlabikáre. Návštevníkov iste upútajú aj šlabikáre z čierneho kontinentu, juhozápadnej Ázie, čítajúce sa odzadu, rómske šlabikáre, historické tabuľky, kalamáre, griflíky, pravítka, drevené peračníky a iné. Svojej zberateľskej vášni sa dôchodca Štefan Peteja venuje od roku 1988 ešte počas pôsobenia na Mestskom úrade v Bardejove, kde okrem predsedu a tajomníka robil azda všetko. Prvým šlabikárom Štefana Peteju je dar známej z USA a z tejto veľmoci v zbierke figuruje aj šlabikár z roku 1881. Nevšednej záľube či koníčku sa aktívne venuje aj po odchode na dôchodok (1994). Telefonuje, píše listy, oslovuje prezidentov, ministrov zahraničných vecí, veľvyslancov, ale i známych či neznámych zberateľov, a to s jedinou prosbou – získať 50 chýbajúcich šlabikárov. V súčasnosti má Štefan Peteja najpokrytejšiu Európu, chýba iba jediný šlabikár z Monaka. Súčasťou jeho bohatej zbierky sú aj šlabikáre pre nevidiacich prváčikov, slovenské, rumunské a ruské vydania.