Maribor, príbeh úspechu

(hnonline.sk; 17/01/2013; redakcia )

Redaktorka Lucia Čížová píše o slovinskom Maribore, v ktorom sa ocitla krátko predtým, ako sa mali oficiálne stať Európskym hlavným mestom kultúry 2012.

Keď som sa ocitla v slovinskom Maribore len pár týždňov predtým, ako sa mali oficiálne stať Európskym hlavným mestom kultúry 2012, bola som milo prekvapená. Každému, samozrejme, hneď napadne, prečo to nie je práve Ľubľana, ale dôvod je prostý. Hlavné mesto je dôležité samo osebe, ale toto je projekt, ktorý môže opäť naštartovať aj iné mestá. A že si to Maribor zaslúžil a potreboval, je viac ako jasné. Ide o malé mestečko len pár hodín od Viedne, čo mu hneď pridáva na atraktivite, ale v priemyselnom regióne, čo z neho ešte stále cítiť. Bolo to mesto remeselníkov, živnostníkov i robotníkov, potom sa však pozatvárali veľké továrne a ľudia zostali bez práce. Akoby v ňom zastal čas. To, čo však mestu ostalo, je výnimočná atmosféra a tradície. A práve na tom postavili aj celý projekt a začali mesto opäť prebúdzať.

To, čo presvedčilo, však nebolo len naštartovanie mesta ako takého, ale aj blízkeho okolia. A tak sa k mestu pridalo aj blízke Velenje (najväčší detský Festival Pipi dlhej pančuchy, banícke múzeum), Slovenj Gradec, Novo Mesto, Murska Sobota a Ptuj (najstaršie slovinské mesto s bohatým kultúrnym a prírodným dedičstvom).

Nič však nie je ideálne. Asi ako každé zvolené mesto aj Maribor mal veľké finančné problémy, problémy mal aj organizačný štáb, ich rozpočet bol nízky a ešte im ho aj tak znížili, nie všetky budovy sa stihli pred začiatkom dostavať. A aj my sme boli v hoteloch, ktoré ešte potrebovali nejaký zásah a videli aj špinavé časti mesta, ale tá snaha tam je. Na jeseň pred začiatkom projektu sa ešte tiež našli ľudia, ktorí o projekte nevedeli, ale že sa niečo v meste deje, si všimli, ale stretli sme aj ľudí, ktorí to veľmi vítali, pretože videli, že ich mesto takéto povzbudenie potrebuje.

Keď sa prechádzate po meste, čo hravo stihnete aj za jedno dopoludnie, nemôžete si nevšimnúť pozostatky histórie, staré komunistické budovy, v okolí mesta aj sochy a hotely v takomto duchu, kde je ešte stále akosi mŕtvo. Všade však stretnete ľudí, ktorí vám ten dojem vyvrátia a ukážu miesta, ktoré za to stoja. A že Maribor a okolie má takýchto miest viac, som sa počas niekoľkodňovej návštevy presvedčila veľakrát. Vedeli ste, že slovinská, alebo povedzme mariborská kuchyňa, je taká pestrá? Radosť sa nechať pozvať do reštaurácie niekým miestnym a máte zážitok navyše. V duchu tradícií to platí aj pri jedení, je sa do hojnosti, v rôznych, niekedy aj nekombinovateľných porciách, všetko sa zapíja riadne niekoľkými druhmi alkoholu a na stole nemôže chýbať pravý dyňový olej. A vedeli ste, že kým dolu v meste si môžete posedieť pri rieke v malých kaviarničkách a užívať si slnko, len kúsok od mesta sa vypína Pohorje, kde môžete počas roka (aj lacno, ale kvalitne) lyžovať? A že Slovinci majú neuveriteľne zaujímavé cyklistické chodníky? A počuli ste aj o ich zápise v Guinnessovej knihy rekordov? V Maribore sa totiž nachádza 400-ročný, najstarší rodiaci koreň viniča na svete. A keď ochutnáte toto víno alebo pijete šampanské za niekoľko stoviek eur počas veselice s miestnymi vinármi, toto všetko na vás zanechá dojem.

Maribor bolo a je mesto s potenciálom. Teraz vieme, že už za prvý pol rok stúpol počet turistov o niekoľko desiatok percent, mesto ožilo a mnohí to nazvali príbehom úspechu. Rok sa však skončil a je na nich, či mesto udržia pri živote aj ďalej.

Naše Košice určite nemajú toľko možností ako slovinský kraj okolo Mariboru, ukázalo sa však už v mnohých prípadoch, že je to najmä o ľuďoch v meste a okolí a o tom, čo z mesta vedia urobiť. Či na ľudí urobia dojem a tí sa budú radi vracať. Držme si palce!

Lucia Čížová