Riaditeľovi divadla vyhladila vrásky vynovená Malá scéna

Rok 2013 bol výnimočný nielen pre Košice ako Európske hlavné mesto kultúry 2013, ale aj pre Štátne divadlo Košice, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie kultúrne inštitúcie v meste. O skončenom roku 2013, ale aj o tom začínajúcom 2014, sme hovorili s riaditeľom ŠD Košice Petrom Himičom.

Rok 2013 bol pre Košice výnimočný, bol výnimočný aj v košickom divadle?

Naozaj bol výnimočný, pretože aj divadlo sa podieľalo na mnohých akciách, súvisiacich s rokom EHMK 2013. Nešli sme v štandardnom režime, ale bolo viacero projektov, na ktorých sme spolupracovali. Z dramaturgického hľadiska sme uviedli sériu inscenácií, ktoré priamo súviseli s Košicami a historickými osobnosťami, či už to bol Márai, Beňovský, košickí mučeníci a napokon aj opera 66 sezón. Túto líniu uzavrie na konci januára uvedenie hry Bocatius.

Podarilo sa úspešne ukončiť rekonštrukciu Malej scény. Z pohľadu divadla je to určite historický okamih…

Určite je to historický okamih, lebo rekonštrukcia Malej scény bol dlhodobý projekt. Idea rekonštrukcie vznikla už v roku 2000, keď sme späť prebrali tento priestor. Spočiatku sa to robilo po častiach, ale rok 2013 priniesol možnosť budovu komplexne zrekonštruovať. Podarilo sa to úspešne dotiahnuť do konca. A historický okamih je to určite aj preto, lebo takou rozsiahlou rekonštrukciou táto budova neprešla od svojho postavenia na začiatku 20. storočia. A v neposlednom rade je to výborné aj v tom, že vznikol nový priestor s veľkou variabilitou scény a hľadiska, priestor, do ktorého sa bez problémov dostanú aj hendikepovaní a priestor, ktorý umožní divadlu uvádzať aj alternatívne či experimentálne tituly.

Skončený rok sa niesol aj v znamení spoločných projektov s rôznymi partnermi. Bude spolupráca pri vzniku nových produkcií pokračovať aj v budúcnosti?

Takúto spoluprácu máme odskúšanú pri Festivale divadiel strednej Európy a zúročili sme ju v roku 2013 aj pri projektoch v jednotlivých súboroch. Každý súbor dostal možnosť realizovať v rámci EHMK spoločný projekt s partnermi z radov občianskych združení alebo iných subjektov. Napriek tomu, že to bolo neraz formálne veľmi náročné, prinieslo to viacero efektov pre divadlo. Vznikli tituly, ktoré neboli v riadnom dramaturgickom pláne a stali sa repertoárovými číslami divadla. Získali sme teda inscenácie, ktoré by sme za bežnej prevádzky alebo nezískali, alebo museli financovať sami. Sú to pre divadlo bonusy v podobe štyroch predstavení – Sándor Márai, Svedectvo krvi, Móric Beňovský či 66 sezón. Uvedomujeme si, že v budúcnosti bude takýchto príležitosti menej, ale ak budú, určite možnosť pomôcť divadlu takýmto spôsobom využijeme.

Rok 2013 priniesol viacero zaujímavých momentov – už spomínaná rekonštrukcia Malej scény, ale napríklad aj návrat muzikálu, odchod dlhoročného šéfa činohry Jozefa Úradníka. Čo vás ako riaditeľa v tomto roku úprimne potešilo a čo možno naopak vyvolalo vrásky?

Potešilo ma najmä to, že vo chvíľach, keď bolo potrebné urobiť niečo naviac, tak ľudia boli ochotní zabrať viac ako je bežný štandard. Ukazuje sa, že najväčšou devízou každého divadla sú ľudia v ňom. Potešilo ma samozrejme aj veľké ocenenie pre operu Dialógy karmelitánok. Potvrdilo sa, že veľmi dobré divadlo sa dá urobiť aj v opere s nie práve populárnym titulom, s titulom z inej oblasti ako je Verdi či Puccini. A vrásky? Tie najviac vyvolávali práce na Malej scéne. Tlak na dokončenie bol veľmi silný, boli sme viazaní termínmi. Ale keď sme Malú scénu v septembri otvorili, tak sa vrásky vyhladili.

Aký bude rok 2014 v košickom Štátnom divadle?

Určite bude viac štandardný, aj rozložením premiér, dúfam, že bude menej stresov. Zároveň by mal byť rokom, ktorý zúročí všetko to, čo tu bolo v roku 2013. Určite to nesmie byť tak, že už je to za nami a teraz nás to už nezaujíma. Spoločné projekty a inscenácie, ktoré z nich vzišli, by mali nájsť uplatnenie na festivaloch. Myslím si, že nový rok bude určite zaujímavý, lebo dramaturgický plán je postavený tak, aby bola zachovaná základná pestrosť a aj línia zaujímavých a kvalitných titulov. Taký by rok 2014 mal byť a musíme urobiť všetko pre to, aby taký aj bol.