One Day Jazz Festival predstaví v Košiciach jazzovú špičku

Vynikajúci americký hudobník a spevák Frank McComb,  ktorý sa ku svojim priaznivcom prihovára jazykom soulu, jazzu i bluesu, sa predstaví 26. februára aj na východe Slovenska.  Bude najväčším lákadlom tohtoročného One Day Jazz Festivalu. Záujem o tento hudobný žáner na Slovensku neustále stúpa a aj preto sa organizátori v spolupráci s Európskym hlavným mestom kultúry 2013 rozhodli po prvý raz počas existencie festivalu predstaviť tohto výnimočného inštrumentalistu, ale aj ďalších hudobníkov aj Košičanom.

Jeho virtuózny spev a hra na klavíri z neho urobili obľúbeného showmana na soulovej, jazzovej a R&B scéne.V priebehu svojej kariéry stihol spolupracovať s mnohými velikánmi jazzu ako sú Prince, Chaka Khan, Teddy Pedergrass, Gerard Levert, Stewie Wonder, či Donny Hathaway, ku ktorého hlasu je najčastejšie prirovnávaný. Na albume A Tribute To The Masters vzdal hold hudobníkom, ktorí ho najviac ovplyvnili a inšpirovali, a to Chickovi Coreovi, Herbiemu Hancockovi, Ramseymu Lewisovi i Georgeovi Dukeovi. Ak milujete autentickú soul/jazz/R&B hudbu, potom si Franka McComba isto zamilujete.

Okrem Franka McComba sa v Historickej radnici predstaví aj jazzové trio Depart Refire, v ktorom si za biciu súpravu sadne Martin Valihora. Ten po 15-tich rokoch nahradil Jojo Mayera. Na One Day Jazz Festivale odohrá svoj neopakovateľný set aj gitarista Andrej Šeban s omladenou kapelou plnou energie a muzikantskej vášne. Jeho koncerty sľubujú viacrozmerný, ba až pohlcujúci zážitok s priestorom pre hudobno-duševnú improvizáciu. U Andreja je známe, že každý jeden jeho koncert je jedinečný a presne taká bude aj ôsma séria One Day Jazz Festivalu.

Prestížny hudobný projekt sa môže pochváliť už 5-ročnou tradíciou. Jeho cieľom je sprostredkovať a priblížiť kvalitný hudobný zážitok širokej verejnosti prostredníctvom vystúpení tvorcov a interpretov svetovej, európskej i slovenskej jazzovej scény. Otcom a zároveň dušou celého festivalu je špičkový slovenský bubeník Martin Valihora, ktorý sa už roky snaží prehĺbiť vzťahy medzi domácou a zahraničnou jazzovou scénou, a tiež zviditeľniť novátorské prístupy progresívnych mladých umelcov. Za uplynulé roky boli hviezdami festivalu také hudobné osobnosti ako  George Duke, John McLaughlin,  Chaka Khan, Lee Ritenour, Anthony Jackson, Hiromi, Tower Of Power a iní.

Frank McComb je jeden z mála umelcov, ktorý sa trvalo pohybujú medzi vznešene vášnivým spevom a skúseným muzikantstvom. Jeho virtuózny spev a klavírne diela ho zaradili medzi obľúbených undergroundových muzikantov na soulovej a džezovej scéne. Je veľmi vyhľadávaný v hudobných zoskupeniach.  Hudobný zázrak začal hrať ako 13-ročný o štyri roky neskôr sa stal lídrom vlastného hudobného tria. Dnes ho pozná, počúva a obdivuje celý svet.

Podujatie sa koná pod záštitou n. o. Košice Európske hlavné mesto kultúry 2013. Vstupenky je možné si kúpiť v sieti Ticketportál, alebo primo pred podujatím.

Hostia One day jazz festivalu

Frank McComb

Frank McComb je jeden z mála umelcov, ktorý sa trvalo pohybuje medzi vznešene vášnivým spevom a skúseným muzikantstvom. Jeho virtuózny spev a klavírne diela ho urobili obľúbeným undergroundovým muzikantom na soulovej a džezovej scéne a veľmi vyhľadávaným v hudobných zoskupeniach.

Nahrával a vystupoval s mnohými hudobnými hviezdami ako sú Frankie Beverly & Maze, Teena Marie, Chaka Khan, Lalah Hathaway, Patrice Rushen, Terri Lynn, Carrington, Anastasia, Fred Hammond, John P. Kee, Phyllis Hyman, Teddy Pendergrass a dokonca Prince.

Veľmi známe v džezových a soulových kruhoch je jeho vystúpenie z roku 2005 s NAACP´s Lifetime Achievement,  Award víťazom Princom, ktoré ho vynieslo naspäť na svetovú scénu.

Hudobná kariéra Franka McComba sa začala v roku 1970 v Clevelande, Ohio. Tento hudobný zázrak začal hrať na klavíri ako trinásťročný v opatrovníctve svojej tety.  „Všetko sa to začalo vo februári 1983. V kostole práve skončila omša a moja teta písala jednu z jej blues melódií na kostolnom klavíri. Vyzeralo to veľmi jednoducho, tak som sa opýtal či ma naučí hrať. Nečakal som, že začnem už v ten deň. Naplánovala mi hodinové vyučovanie každú nedeľu po omši. Bohužiaľ vzala novú prácu a tak sa hodiny skončili už po troch týždňoch. Nechala ma však cvičiť samého na klavíri potom, čo skončila omša,“spomína na začiatky.

Frank pokračoval sám a hudobne rástol. O dva roky neskôr stretol  Willieho Rossa, miestneho R&B gitaristu, ktorý bol z mladíka dojatý a zaradil ho do lokálnej gig-ovej skupiny. Do leta 1985 bol najmladší hudobník hrajúci v kluboch v okolí Clevelandu, Ohio. Prijali  ho aj miestni skúsení hudobníci, ktorí rozpoznali jeho vrodený talent.  Muzikanti ho finančne podporovali v jeho cestovaní na koncerty, až kým si nenašetril na prvé vlastné auto.

Do 17 rokov sa stal Frank lídrom vlastného hudobného tria a hral v rôznych mestách Ohia a Pensylvánie. V 20 rokoch pracoval ako hudobný režisér v chlapčenskej speváckej skupine The Rude Boys, ktorá uzavrela zmluvu s Atlantic Records prostredníctvom Geralda Leverta. To viedlo k jeho prvému turné. Počas turné sa zoznámil s D.J. Jazzy Jeff & Fresh Prince a onedlho sa presťahoval do Philadelphie, kde začal pracovať v štúdiu, ktoré sa neskôr začalo nazývať Jeff´s A Touch Of Jazz Studio. Kým žil vo Philadephii mal možnosť pracovať s legendárnym skladateľským duom Kenny Gamble and Leon Huff vo Philadephia International Records, kde ho objavil šéf nahrávacej spoločnosti MoJazz, Steven B. McKeever. V septembri 1992 podpísal zmluvu s Motown Jazz label a presťahoval sa do Kalifornie, kde nahral dva albumy, ktoré však nevydal.

V roku 1994 zrušil nahrávaciu zmluvu s MoJazz, no už v 1995 sa dozvedel, že Branford Marsalis hľadajú oduševneného mužského speváka pre ich eklektický, všestranný projekt Buckshot LeFonque.

Onedlho svet okúsil z jeho umenia, keď „Buckshot LeFonque Featuring Branford Marsalis“  urobil dva Hip-Hop/Jazz projekty. Prvý sa volal Buckshot LeFonque, druhý Music Evolution. Oba boli vydané spoločnosťou Columbia Records. Buckshot LeFonque s McCombom, spoločne s legendárnym súborom umelcov a kolaborátorov, ktorý zahŕňal D.J. Premier a Maya Angelou. Jeho vedúci spev v piesni „Another Day“, druhá pieseň druhého albumu Buckshot LeFonque „Music Evolution“, poháňala predaj tohto albumu a priniesla Frankovi uznanie. Onedlho sa vydal na dráhu sólového speváka a už v lete 1999 nahral svoje prvé debutové CD „Love Stories“, ktoré vydal v roku 2000. Vydávacia spoločnosť mala problém s marketingom albumu, pretože album nepatril do žiadnej džezovej kategórie, plával medzi viacerými štýlmi (blues, soul, R&B a gospel).

V období, keď nespolupracoval so žiadnou spoločnosťou,  si počas turné získal veľa fanúšikov a ostal aktívnou súčasťou živej hudobnej scény. Vystupoval po celom svete a stal sa obľúbeným v Európe, Južnej Afrike, Ázii a miestnych podnikoch naprieč U.S.

Frank sa stal partnerom anglického producenta Steva (The Scotsman) Harveya a vydali exkluzívny album „The Truth Vol.1“, na ktorom spolupracovali hudobné legendy Billy Preston, Paulino DaCosta a Ledisi. Kým Love Stories a The Truth boli v obchodoch, Frank sa dopočul od fanúšikov , že z MoJazz Recordings unikli jeho nevydané nahrávky a predávali sa na čiernom trhu až za 50 dolárov.

„Často som bol žiadaný o podpis týchto nahrávok. Rozhodol som sa, že ak sú ľudia ochotní dať za moje nahrávky 50 dolárov na čiernom trhu, ktoré sú nespracované, nezmixované a bez obalu, čo tak založiť si vlastnú spoločnosť a skúsiť vydávať na vlastnú päsť. Čo som mohol stratiť?“ – hovorí Frank.

Takéto zmýšľanie ho viedlo k založeniu vlastnej spoločnosti BooBeescoot Music, postaveniu domáceho nahrávacieho štúdia a spusteniu webstránky  www.frankmccomb.info na prezentovanie svojej hudby.

„Za 4 roky som vydal veľké množstvo pesničiek doma so žiadnym, pre nich špeciálnym významom. Umiestnil som ich do niečoho čo volám môj „trezor“ a nechal som ich tam,“ povedal. V jednu noc v jeho štúdiu premýšľajúc o tom koľko piesní zložil, McComb otvoril svoj trezor, vytiahol piesne, ktoré neskôr skompiloval do „Striaght From The Vault“, zmesi popu, džezu a soulu. Bol to jeho tretí album, na ktorom urobil všetku prácu sám (napísal, produkoval, upravil, programoval, hral na všetkých nástrojoch a vydal nezávisle na Boobeescoot Music). Táto kolekcia mu vyhrala „2005´s Best Album Of The Year (najlepší album roku 2005)“ na Soultracks.com a Jill Scott ho vyhlásil za svoje obľúbené CD vo vysoko rešpektovanom denníku „O Magazine“, ktorý patrí Oprah Winfrey.

Keď už bol trezor otvorený, siahol doň hlbšie a vydal „The 1995 Bootleg“ (album, ktorý v roku 1995 MoJazz nevydal) v apríli 2006. Prvého decembra 2006 naraz vydal „The 1995 Bootleg Limited Edition“, ktorá obsahovala tri živé vystúpenia a jeho prvý inštrumentálny projekt „A Tribute to the Masters“, v ktorom vzdal hold svojim klavírnym hrdinom: Herbie Hancock, Chick Corea, George Duke, Patrice Rushen, Ramsey Lewis, Joe Sample a Russel Ferrante (zo skupiny The Yellowjackets). Mimo toho k týmto klaviristom počíta aj Oscara Petersona, ako jedného z jeho najväčších hudobných vzorov.

V 2008 sa Frank rozhodol, že vydá svoje prvé DVD. Teraz sebavedomejší nahral a vydal „Live In Atlanta Vol. 1 CD/DVD Set“. Bolo určené viac-menej ľuďom, ktorí nemali možnosť vidieť jeho živé vystúpenie.

„Ak ste nezávislý, nemáte možnosť stále hrať vo veľkých arénach a zachytiť masy, takže som sa rozhodol takpovediac  priniesť ľuďom šou. Kedykoľvek vám vo vašej obývačke môžem zahrať váš súkromný koncert.“  CD Live In Atlanta vzniklo počas dvoch nocí nahrávania v marci 2008. Prvá noc je samotné DVD a keďže Frank nechcel vydať dvojdiskový set,  rozhodol sa vydať iba audio verziu druhej noci ako „Live In Altlanta Vol. 2“ v roku 2009.

Rok 2010 bol pre Franka míľnikom, keďže mal 40-te narodeniny. Kým bol na turné, mal čas písať a keď bol doma,  znova otvoril svoj trezor, aby vytvoril album „ A New Beginning“.

„Starší mi stále vravievali, že keď dosiahnem vek 40 rokov,  veci už nebudem vnímať rovnako , ako keď som bol 39-ročný a mladší. Toto CD predstavuje môj „rast“ ako hudobníka a človeka.“  Takisto aj obal CD reprezentuje jeho ras. Navrhla ho jeho 15-ročná dcéra Mari.

Prvého júna 2012 Frank vydal svoje druhé CD z koncertu naživo „The Living Room“. Je to jeho jedenáste CD, deviate, ktoré vydal sám. Na rozdiel od Live in the Atlanta, The Living Room je viac intímny a osobný projekt. Keďže on bol ten, kto sa nebál riskovať, šiel naspäť tam, kde sa to všetko začalo a vydal svoj prvý trio projekt.

„V tejto dobe kvôli technológii je hudba „perfektná“ a „čistá“. Ja som chcel nahrať  transparentnejší projekt, kde privítam nedostatky tým, že ponechám v hudbe všetky chyby a ukážem ich ľuďom.“

Dnes s plnou kontrolou nad svojou kariérou a základňou fanúšikov, ktorá rastie,  sa Frank vydáva na dlhotrvajúcu kariéru. „Modlím sa aby som mohol pokračovať v nahrávaní a vydávaní takého štýlu hudby, ktorý som počúval pred mnohými rokmi, keď piesne mali tému a dôležité…mali integritu.“

Andrej Šeban

Andrej Šeban (23. jún 1962, Bratislava) je slovenský gitarista, skladateľ, hudobný producent a spevák. Už ako sedemročný študoval hru na klavír u p. Polákovej, štúdium hry na klasickú gitaru absolvoval u Pavla Malovca v roku 1977. V rokoch 1980 – 1989 absovloval súkromné štúdium kompozície, klavíra a hudobnej teórie u prof. Borisa Turzu. Je absolventom štúdia hudobnej vedy na FFUK. Neskôr študoval spev u Mgr. art. Lukrécie Bílkovej.

Koncom 70. rokov debutoval ako hráč na klávesové nástroje, gitarista a spevák v popovej skupine Nervy (Marián Greksa – basová gitara, spev; J. Bodlák – gitara, spev; Martin Ďurinda – gitara, spev; Ján Fabrický – bicie nástroje; Andrej Šeban – gitara, klávesové nástroje, spev). S Jánom Fabrickým hral spolu s Jurajom Burianom aj v jazz rockovej formácii Míting.

V roku 1980 s Mariánom Greksom založil hardrockovú kapelu Demikát. S Pavlom Haberom hral v skupine Tristo hrmených. Je autorom hudby k filmu Slané cukríky (1986) režisérky Evy Štefankovičovej, ktorú nahral so skupinou Demikát. Základnú vojenskú službu absolvoval vo Vojenskom umeleckom súbore. V 80. rokoch sa stal členom popovej skupiny Banket Richarda Müllera, zároveň v tomto období začal hrávať v skupine Combo Petra Lipu.

Andrej Šeban je mnohostranne zameraný gitarista, ktorý ako štúdiový hráč, ale aj ako koncertný hudobník spolupracoval s mnohými domácimi i zahraničnými osobnosťami z rôznych hudobných žánrov (Pavol Hammel, Gábor Presser, Dežo Ursiny, Richard Müller, Peter Lipa, Marika Gombitová, Robo Grigorov atď.). V 90. rokoch viedol vlastnú inštrumentálnu skupinu Ash Band (známu aj pod názvami Esh Band a Andrej Šeban Band), v roku 1996 stál pri zrode sprievodnej skupiny Lipa-Šeban Band. Bol spoluzakladateľom progresívnej rockovej skupiny Free Faces.

Kapela Andreja Šebana

Daniel Špiner – klávesy, vyštudoval jazzovú školu v Prešove a Konzervatórium v Košiciach. Spolupracuje so speváčkou Katarínou Koščovou, jazzovou kapelou The Illusions Trio a Andy Belej Quartet.

Peter Rusňák – basgitara, začal v siedmych rokoch chodiť na hodiny klavíra. Až v 13 rokoch objavil gitaru a v 14 rokoch si definitívne zamiloval basgitaru. Spolupracoval s kapelami ako EA, Free inna cage, Quasimodo a momentálne pôsobí vo formáciách Nu’clear trio a Milkshejk.

Michal Fedor – bicie, je študentom 6. ročníka na Konzervatóriu v Košiciach. Popri štúdiu vyučuje bicie nástroje na SZUŠ v Michalovciach. S kapelou The Illusions Trio vyprodukovali svoje debutové CD Asperatus.

Doteraz pôsobil v kapelách Coco cafe, Pacora trio či spolupracoval s hudobníkmi ako Paul Shapiro (USA), London (USA), Oskar Rózsa, Michal Bugala, Eugen Vizvári, AnitaSoul, Martin Chodúr, Henry Tóth, Mário “Gapa” Garbera, Andy Belej. 

Depart Refire

Virtuózne švajčiarsko–rakúsko–slovenské trio  Depart Refire, hrajúce mix pôsobivých, vzrušujúcich rytmov a podmanivých melódií vystúpi s  Martinom Valihorom, ktorý po 15 rokoch nahradil bubeníka Jojo Mayera, známeho najmä zo zoskupenia Nerve.

Trio Depart Refire vedie saxofonista Harry Sokal, ktorý hrával hlavný saxofón pre legendárny Vienna Art Orchestra a v roku 2005 sa stal hudobníkom roka v Rakúsku. Kontrabasista Heiri Känzig bol vedúcim projektu Tien Shan-Swiss a drží titul Zurichského kantónu za rok 2005 ako najlepší skladateľ.

Výkony týchto virtuóznych sólistov poskytujú veľké množstvo príležitostí na hranie expresívnych, odvážnych sól, ktoré dopĺňajú ich jemnú, ale iskrivú spoluprácu.