One man show zrkadlom všetkého, čo Nenávidím(e)

Ráno má problém vstať, večer zaspať. Jednoducho – stratil chuť žiť. Neurotik, skeptik, romantik. Ubitý životom, každodennou realitou, ale hlavne vytrápený sám sebou a svojou neschopnosťou. Pohnúť sa z miesta. Peter Čižmár ako predstaviteľ zlomeného učiteľa v hre Nenávidím.

Lezú mu na nervy ľudia v MHD, zlomená tuha v ceruzke ho vie rozhodiť do nepríčetnosti a  všetko toto prežíva rozpoltene, úzkostlivo prechádzajúc od plaču k hnevu. Kdesi v hĺbke má túžbu po ideáloch, o ktorých vopred vie, že ich nikdy nedosiahne. V jeho koži sa už raz ocitol každý z nás. Nadávajúc na „blbý“ deň, na štát, kde nič nefunguje, na systém, ktorý je nastavený tak, aby človeka vyžmýkal a odkopol. Čechovov smiech cez slzy je nadčasový koncept.

Adaptácia hry poľského autora Mareka Koterskeho prilákala do Historickej radnice asi päťdesiat divákov. Niektorí sa na divadlo vopred tešili, iní zavítali náhodou: „Mali sme takto poobede čas a chceli sme počas víkendu ísť aj na divadlo. Prišli sme teraz a vyplatilo sa, páčilo sa nám. Bolo to vtipné, ale nie prvoplánovo, malo to myšlienku“, hovorí mladá návštevníčka.

V tragikomickej divadelnej hre sa podarilo nenásilne predstaviť negatívne slovenské stereotypy. Skromná scéna, jeden herec a vhodne zasadené vulgarizmy boli dostatočnými vyjadrovacími prostriedkami neprestajnej frustrácie zo sveta okolo.

Diváci odmenili herca potleskom nielen na konci, ale nehanbili sa ho prerušiť ani počas hrania a prejaviť tak súhlas s jeho replikami a potvrdiť tak svoju živú spätnú väzbu. Z hľadiska sa opakovane ozývala otázka malého chlapca: „Prečo sa ujo hnevá?”

Kiež by si to, chlapče, nemusel nikdy pochopiť.