Poklad zvaný voda

Voda nie je iba zdrojom umeleckej inšpirácie či vhodným priestorom na výstavbu mesta. Je predovšetkým nevyhnutnou súčasťou života na svete. O jej návrate do Košíc vie veľa povedať i Občianske združenie Ľudia a voda, ktoré už dvadsať rokov poukazuje na nevhodné nakladanie s vodnými zdrojmi a prírodou. Jednou z nosných myšlienok, ktorá je hlavným mottom činnosti združenia, je výrok kráľa Srí Lanky Parakramabaha Veľkého: „Ani jediná dažďová kvapka nesmie odísť do mora bez toho, aby poslúžila ľuďom.“

Povodne sú výsledkom aj zlého hospodárenia s vodou

OZ Ľudia a voda je proti budovaniu veľkých betónových priehrad ako jedinej alternatívy na zadržanie riek. Zelenú dávajú hlavne zodpovednejšiemu prístupu k spravovaniu krajiny a podporovaniu jej prirodzenej vodozadržnosti. V procese obnovy majú napomáhať aj drobné a malé technické prvky – hradenie bystrín, budovanie odrážok na cestách až po malé nádrže a rybníky, v ktorých by sa mohla prirodzene zachytávať dažďová voda a následne vypúšťať do okolia.

Ich projekt z roku 2005/2006 prináša ovocie. Na sídlisku KVP na Wuppertálskej ulici vybudovali systém jazierok a zasakávacích pásov, ktoré zachytávajú stekajúcu dažďovú vodu z okolitých plôch a parkovísk. V prvom rade tak zabraňujú zosuvom a zaplavovaniu objektov pod nimi, a tiež zmierňujú prietok v nižšie ležiacom potoku počas búrok. Zadržané zrážky vytvárajú príjemnú mikroklímu a zmierňujú letné horúčavy. Je všeobecne známe, že veľké mestské aglomerácie (akou sú aj Košice) môžu mať teplotu o niekoľko stupňov Celzia vyššiu ako priľahlé okolie.

Prívalové dažde, dopadajúce v krátkom čase na betónové cesty a chodníky, odtekajú väčšinou do kanálov. Tie však nemusia vždy stačiť a ich naplnením začne voda pretekať. Po jej odtečení sú na miestach nánosy bahna. Preto je potrebné prispievať k znižovaniu odtoku vody z krajiny, aby sa zmierňovali následky prívalových dažďov.

„Pri objemoch zrážok sledujeme, že v priemere padne počas roka štandardné množstvo vody, ale neštandardné je rozloženie dažďov. Za posledné roky sú fenoménom dlhšie obdobia sucha. Po nich nasleduje krátke obdobie intenzívnych zrážok,“ hovorí Pavol Varga z mimovládnej organizácie Ľudia a voda.

„Krajina je dlhým obdobím sucha presušená a náhle prívalové dažde nestihne absorbovať. Voda, ktorá mala v istej lokalite spadnúť v priebehu týždňov, sa vybúri niekedy aj za dve – tri hodiny.“

Voda vodu ťahá

Mraky sa v najväčšej miere zbiehajú okolo vrchov a lesov. Dažďové mračná sú tam odtláčané výstupnými prúdmi vzduchu z presušených miest, akými sú mestá či poľnohospodárska krajina.

„Zrážok máme raz príliš veľa a raz až príliš málo,“ situáciu hodnotí Ján Hronský z MVO Ľudia a voda.

„Dôležitá je celoplošná ochrana nášho prostredia. Celoplošná,“ zdôrazňuje pán Hronský. „Toky riek by sa tak určite ustálili. Zmiernili by sa výkyvy v prietokoch. Súčasným trendom je, že mestá stále viac a viac betónujeme. Zeleň, ktorej je žalostne málo, musíme draho polievať. Kvôli vysokým obrubníkom nemôžeme efektívne využívať dažďovú vodu, ktorú v čase prebytku odvádzame. Priehrady sú zanesené a dá sa povedať, že i nepoužiteľné.

Ján Hronský si spomína, ako sa kedysi prechádzal pri Jakabovom paláci a v umelom koryte tiekol Hornád:

„Mesto je odstránením vody z tohto miesta určite ochudobnené. Niektorí odborníci tvrdia, že nebolo inej možnosti na vybudovanie dopravnej tepny. Neviem. Táto voda by nám v meste určite pomohla. Podľa môjho názoru je škoda, že tu už nie je,“ dodáva Ján Hronský.

Bez vody prichádzajú na rad bolestivé kŕče

Ľudia sa ešte nenaučili zaobchádzať s vodnými zdrojmi šetrne. Prírode nedoprajeme ani potrebné dúšky tekutín, ktoré sú pre človeka také nevyhnutné. Agresivita okolia sa tak zvyšuje. Organizmus zažíva bez prísunu vody bolestivé kŕče. To isté sa deje i s prírodou v jej extrémnych prejavoch.

Oživenie mesta vďaka prúdom vody by nastalo na úkor dopravy, čo je momentálne nemožné. Mlynský náhon bol priestorom pohody a oddychu. Okrem umeleckej zložky projektu Návrat vody do mesta, ktorý vytryskne 22. júna o šestnástej, chcú organizátori upozorniť i na oddychovú a kultúrnu zónu, akou sa umelé koryto Hornádu stane. Najcennejší prírodný poklad sa tak na chvíľu vráti do priestoru, z ktorého bol pred rokmi vzatý.

Čítajte aj: Návrat vody do mesta odstaví dopravu na Štefánikovej

Lukáš Mano