Pre choreografa Pála Frenáka sú Košice mestom kontrastov

Prvou premiérou Baletu ŠD Košice v novej sezóne bude 27. septembra 2013 predstavenie ChaOtica. Réžiu a choreografiu predstavenia má v rukách svetoznámy francúzsko-maďarský choreograf Pál Frenák. V rozhovore hovorí nielen o predstavení, ale aj o Košiciach a košickom balete.

Ako sa cítite v Košiciach? Čo hovoríte na mesto, ľudí…

Košice sú inšpirujúce a motivujúce miesto. Tvorba nového diela, stretnutie s novými ľuďmi, nové výzvy a nová energia – to je pre mňa vždy obrovská inšpirácia. Umelec, intenzívne pracujúci na novom projekte na baletnej sále niekoľko hodín denne za zatvorenými dverami, je ďaleko od bežného života v meste… Preto som ani nemal možnosť zažiť tie „pravé” Košice. Ale na druhej strane ich dokonale spoznávam vďaka ľuďom, s ktorými pracujem, teda prostredníctvom umelcov v divadle, ktorí v Košiciach žijú. Nikdy som si nemyslel, že sa toľko naučím o krajine či meste iba vďaka práci s umelcami. Košice sú pre mňa mestom kontrastov. Mám úctu k tomu, ako si Košičania vážia svoju minulosť, tradície a bohatstvo, ale musia sa otvoriť, renovovať seba, aj prekrásne mesto. Jasné, že je to ťažké, ale zmena otvára nové perspektívy.

Čo hovoríte na košický baletný súbor, s ktorým spolupracujete prvýkrát. Čo by ste im chceli dať práve svojim spôsobom cítenia?

Celý súbor je veľmi dobre technicky pripravený, veľmi dobre ovláda tradície klasickej baletnej školy a je fantasticky súdržný. Ale ja som choreograf, ktorý sa snaží prinútiť tanečníka prekročiť svoje hranice, zmeniť spôsob existencie na javisku, nájsť nové možnosti prejavu. A práve to je preňho výzva, a pre mňa ešte väčšia, ale nie jednoduchá. Skúšam s nimi experiment pre nájdenie niečoho viac organického, živelného, abstraktného, jednoducho nový komplex pohybov. Chcem spoznať mojich tanečníkov, ich osobnosť a individualitu, emócie, spomienky, gestá, aby som im pomohol stotožniť sa s novou inscenáciou. Samozrejme mám zámer a koncepciu diela, ale nie niečo tradičné s jasnou štruktúrou, ako to poznáte. Namiesto príbehu na javisku vytvárame motívy, fragment, sekvencie, ktoré nakoniec postavia tanečný celok. Umelec nielen ako perfektný tanečník, ale ako ľudská bytosť, ktorá ukáže publiku, kým vlastne naozaj je, teda nielen ako sa hýbe a tancuje.

Už názov ChaOtica vytvára dojem tajuplnosti. Čo chcete povedať divákovi prostredníctvom tohto diela?

ChaOtica hovorí o krehkých a komplikovaných vzťahoch medzi mužmi a ženami, medzi individualitou a skupinou. Špeciálna biela scenéria symbolizuje večnosť, na druhej strane je signálom, ako je ťažké nájsť rovnováhu v živote a vzťahoch. Vždy je to výzva orientovať sa v priestore a v ľuďoch okolo nás. ChaOtica je tiež reflexiou na milióny spôsobov ľudských vzťahov navôkol, na teóriu chaosu a dynamickosť života, silu náhody, ktorá môže zrodiť nové fantastické veci. Ovplyvnila ma tiež filozofia Gillesa Deleuzea, keďže pri tvorbe používame náhodu ako vnútornú logiku a choreografický nástroj. Improvizujeme a vytvárame duetá, sóla, skupinové party, založené na rozdielnych i spoločných pohyboch. Samozrejme nesmú chýbať účelné kostýmy a scéna, napríklad svadobné šaty a obleky. Chceme zdôrazniť, koľkým očakávaniam (založených na pohlaviach) musíme čeliť a práve symbolom manželstva identifikujeme mužské a ženské stereotypy 21. storočia. Teda ChaOtica nie je jednoduchým príbehom. Aj publikum musí prejaviť záujem o dotvorenie diela z jednotlivých fragmentov. Pozývame diváka na cestu, kde nie je jediné riešenie, nie je jediné vysvetlenie, každý si nájde vlastnú verziu cesty von z ChaOticy podľa vlastného prežitého života.

Zhováral sa: Svjatoslav Dohovič