Pupok Európy je v Košiciach. Už od zajtra

(hnonline.sk; 17/01/2013; redakcia )

Zisťovali sme, čo pár hodín pred otváracím ceremoniálom hýbe Košicami. Prekvapivo aj bagre.

“Welcome to the European Capital of the Culture 2013″, vítajú ma po šesťhodinovej jazde fialové transparenty i čulý ruch košickej železničnej stanice.

Až po chvíli si uvedomím, že na svedomí ho nemajú ani tak davy cestujúcich, ako skôr partia robotníkov. Halou sa popri hudbe rozlieha zvuk vŕtačiek, zo stropu visia ochranné plachty. Šesť dní pred slávnostným Otváracím ceremoniálom sú rekonštrukčné práce v plnom prúde. A len tak skoro neutíchnu. Určite nie počas roka 2013, keď budú Košice prijímať turistov ako nositeľ titulu Európske hlavné mesto kultúry (EHMK).

Košická divočina
Nič to, vravím si. No pocit staveniska zostáva neodbytný aj po opustení stanice. Cestu do centra lemujú navŕšené drevené palety, v priľahlom staničnom parku tróni bager, za stromami sa črtajú siluety čohosi, čo z diaľky a v zimnom opare pôsobí takmer ako ruina. (Čoskoro vysvitne, že išlo o Kunsthalle, jednu z hlavných investičných pých projektu EHMK.)
“Panička zlatá, aspoň päťdesiat centov,” pretne mi naraz dráhu pani, držiaca za ruku trojročné dieťa. Počas najbližších minút sa podobná situácia zopakuje ešte dva razy. “Ejha, tunajší žobráci sú akísi invazívnejší,” pomyslím si a spomeniem si na to aj o pár hodín, keď sa mi jedna z obyvateliek zverí, že ich mesto si určite zaslúži viac turistov. A to nielen pre gotické skvosty či spievajúcu fontánu – ale aj preto, aby spoznali “košickú divočinu”.

Ani primátor Richard Raši netají, že tunajšia realita má i takúto podobu a že sa za ňu netreba hanbiť. “Mestom kultúry sme sa predsa stali aj preto, že tu máme Luník IX, prvky socializmu i rozostavanosti,” vykladá mi počas stretnutia na radnici. “Doteraz sme boli známi ako industriálne mesto, no verím, že po roku 2013 budeme známi najmä ako mesto kreatívneho priemyslu.” Nuž, uvidíme.

A čo vlastne chceme otvárať?
Brodiac sa zasneženými chodníkmi si to namierim do slávnej Uličky remesiel, jednej zo šiestich investícií EHMK, ktoré sa stihli dokončiť načas. Zdá sa však, že nie všetci Košičania sú z rekonštrukcie nadšení. “Čo vám poviem? Všetci len krútime hlavami. Najväčšou zmenou je nová dlažba, no robila sa narýchlo a nekvalitne, vyzerá horšie ako predtým,” posťažuje sa predavačka jedného z tunajších obchodíkov.

Náhodné debaty s okoloidúcimi naznačia, že emóciám skepsy a sklamania sa tu v týchto dňoch darí. Napriek dominantnej bielej pokrývke sa mesto domácim kolektívne javí ako blatisté a rozostavané, pričom esenciu znechutenosti najlepšie vystihuje asi nasledujúca rečnícka otázka: “A čo to tu my v Košiciach vlastne chceme otvárať? To budeme prestrihávať pásku na rozostavaných budovách?”

Hoci si napokon vypočujem aj nemálo chvál na pribúdajúce akcie či zrenovované parky a Košický hrad, je zjavné, že nedostavaná Kunsthalle a Kasárne/Kulturpark, top investície, ktoré zhltli značnú časť 60-miliónovej dotácie, sa pre veľkú časť Košičanov stali traumou. Daniel Gašpierik, výkonný manažér občianskeho združenia, ktoré má na starosti Kasárne, sa na to pozerá z iného uhla: “Áno, ich otvorenie sa síce omešká o pár mesiacov, no ľudia akoby nevideli, že potom im budú slúžiť desaťročia.” Skeptici dodávajú: ak ich bude za čo financovať. Päť rokov, počas ktorých sa na to zaviazalo mesto, je podľa názoru viacerých zainteresovaných príliš málo.

Štrikujúce ženy
Radšej sa vydávam na potulky centrom. Vyvraciam hlavu k veži Dómu svätej Alžbety – mimochodom, tiež zakrytého lešeniami, posedím v niekoľkých kaviarňach, no atmosféru očakávania čohosi veľkého akosi nie a nie zavetriť. Možno ide o povestné ticho pred búrkou, napadne mi, keď mi v informačnom centre s úškrnom oznámia, že jedinou akciou dnešného večera je kasting na Miss 2013. (Pre objektivitu dodávam, že napokon sa ich našlo viac.) Podniky hlásia, že turistov už pribúda (vraj sa im tu páči viac ako v Bratislave, spomenú viacerí), a ja sama napokon stretávam i trojicu nemeckých žurnalistov s kamerami, ktorí mi veselo oznámia, že Košice sú fajn a že už stihli vidieť mladých hudobníkov, rómske divadlo Romathan i štrikujúce ženy, pravdepodobne účastníčky nejakého workshopu – tými sa východoslovenská metropola posledné mesiace doslova hemží.

Zmiešané pocity
Absenciu atmosféry v meste pociťuje aj Peter Radkoff, riaditeľ Tabačky, centra súčasného umenia a kultúry. “Rovnako to bolo aj pred hokejovými majstrovstvami – akoby si ľudia do poslednej chvíle nič neuvedomovali,” spomína.
Podiel viny na tom aj podľa neho nesú aj organizátori. Genia loci Košíc, ktorý dokáže ľudí zasiahnuť aj sám osebe, sa im podľa neho nepodarilo dostatočne umocniť. Dôvod? Napríklad zmena vedenia projektu. “To staré nedokázalo rozbehnuté veci dotiahnuť, a to nové nebolo ochotné nadviazať na to dobré, čo obsahovali. Stratili sme tým veľa času.” Dodáva však, že mesto i tak prešlo určitou premenou a aj vďaka EHMK z mesta neodišli mnohé mladé talenty, ktoré odrazu uvideli šancu čosi zmeniť. Dizajnéri, módni návrhári, hudobníci, komunitní pracovníci… Ich tvorba obohacuje nielen Košičanov, no otázka je, ako sa im bude dariť po roku 2013, keď budú musieť začať čeliť tvrdej realite.

Pár dní pred Otváracím ceremoniálom zažíva aj Peter Radkoff zmiešané pocity. “Mám trochu strach, aby sa to všetko neskončilo fiaskom. Na druhej strane sa snažím veriť, že to napokon predsa len zafunguje a ľudí to zasiahne.”
Ak sa tomu chcete vystaviť aj vy, je najvyšší čas pripraviť sa na cestu. Megapárty na tristo miestach s tisíckou umelcov sa začína už zajtra. A je, veru, z čoho vyberať.

Anketa: Pýtali sme sa Košičanov, v čom sa podľa nich zmenilo ich mesto po tom, čo získalo titul EHMK

Marek Bene
Ja som v podstate ani jeden projekt nevidel hotový. Parky sa robia, aj plaváreň sa rekonštruuje (na Kunsthalle – pozn. red.), robia sa akcie v Stell Aréne, ale že by to bol nejaký boom – že niečo tu nebolo a už tu je, tak to určite nie. Robia sa však väčšie mediálne kampane, sme o všetkom lepšie informovaní.

Štefan Zmij
Vznikol tu Aupark, ale to je skôr komerčná vec, registrujem tiež Bielu noc, hoci druhý ročník bol slabší ako prvý. Nevidím však nejaký veľký rozvoj, že by som využíval čosi, čo som nevyužíval, že by pribudli miesta, kam môžem s rodinou zájsť. Dúfame, že sa to počas tohto roku zmení.

Ivana Fujdiarová
V parkoch sa čosi robí, no ukáže čas, či k lepšiemu. Kedysi tam bola zeleň, dnes sú tam dlažobné kocky. Pribudli v nich aj vrecká pre psov, azda tam teda zostanú aj po tom, čo už Košice nebudú hlavným mestom kultúry. Dôležité je, aby tie zmeny, do ktorých sa investovalo, prinášali zisk. Akcií by mohlo byť aj viac, verím však, že tento rok bude v tomto smere pestrý. Som zvedavá, či sa podarí dokončiť Kunsthalle, kde by mali bývať zaujímavé akcie – napríklad na vode.

Štefan Stempak
Asi jediná zmena, ktorú som pocítil, sa týka oblasti literatúry. V júli totiž v Košiciach prebehol mesiac autorského čítania, kde slovenskí aj európski autori prezentovali svoju tvorbu a bola z toho cítiť snaha oživiť záujem ľudí o literatúru. Predtým sa podobné akcie organizovali len v malom v čajovniach.

Madhupati Das
Cítiť tu pozitívnejšiu energiu, a celkovo väčšiu otvorenosť. Vidno to aj v tom, že mesto poskytuje priestor rozmanitým prevádzkam, každý si tu dokáže nájsť to svoje. A navyše, Košice sú v porovnaní s inými mestami veľmi čisté.

Iveta Grznárová