ŠANCA KOŠÍC KULTÚRA

(22.01.2013; Televízna stanica TA 3; Téma dňa; 19.50; por. 1/2; BIELIK Peter)

P. BIELIK, moderátor:

“Košice dostali šancu v podobe miliónov na projekt Európskeho hlavného mesta kultúry. Ako ju zatiaľ využili, aký bol úvod a prečo nie sú dostavané viaceré projekty. Na to sa opýtam Zory JAUROVEJ a Vladimíra BESKIDA.

Izrael sa dnes v parlamentných voľbách rozhoduje ako ďalej, očakáva sa, že ešte viac moci dostanú do rúk pravicoví politici. Jednou z tém volieb je totiž aj údajná hrozba Iránu. Aké sú tie ďalšie? Opýtam sa na to veľvyslanca Alexandra BEN ZVI. Vitajte pri sledovaní Témy dňa na TA 3.”

‑‑‑

P. BIELIK:

“Košice sa na dva dni stali stredobodom pozornosti Slovákov aj Európanov, počas víkendového programu otváracieho ceremoniálu európskeho hlavného mesta kultúry tu vystúpilo viac ako tisíc umelcov z celého sveta. Organizátori multikultúrneho podujatia nesklamali a dokázali, že titul európske hlavné mesto kultúry patrí právom metropole východu. Veľkú večernú show si včera prišlo do centra pozrieť viac ako 40‑tisíc ľudí.”

V. TOMEK, reportér TA 3:

“Námestie pri Dolnej bráne v nedeľu večer zaplnili davy ľudí, na veľkej otváracej show na nich okrem netradičných hudobno‑tanečných vystúpení čakalo aj svetelné divadlo na historických budovách. Vyvrcholením programu bol ohňostroj plný najčerstvejších pyrotechnických noviniek.”

Návštevníci podujatia:

“Toľko ľudí tu asi nebolo ani počas revolúcie.”

“Krásne, nádherné, sme nevedeli, kde máme skôr pozerať.”

R. RAŠI, primátor Košíc:

“Je krásne, že vidieť, ako sa kombinuje moderné umenie s tradíciami, myslím si, že je to veľmi inšpiratívne a veľmi krásne a verím, že si to všetci naozaj naplno užívajú.”

V. TOMEK:

“Do Košíc prišlo množstvo zahraničných návštevníkov, v uliciach bolo počuť češtinu, maďarčinu či dokonca ruštinu, pozvanie prijali aj zástupcovia bývalých a budúcich európskych hlavných miest kultúry.”

J. SUDZINA, riaditeľ projektu EHMK ‑ Košice 2013:

“Rozprával som s mnohými z nich a sú nadšení mestom, sú nadšení krajinou a sú prekvapení z toho, akí ľudia v Košiciach žijú.”

V. TOMEK:

“Hudobnú bodku za veľkým otváracím ceremoniálom urobila britská kapela Jamiroquai, ktorá sa na Slovensko vrátila po dlhých jedenástich rokoch.”

M. GESKER PETRÁŠ, producent koncertu Jamiroquai:

“Toto bola party, toto bola show, toto bola tanečná párty, Košice sú mekkou funky, ľúbia takúto hudbu.”

V. TOMEK:

“Oficiálny začiatok vesmírneho dobrodružstva majú Košice za sebou, organizátori však sľubujú, že víkendový program bol iba ochutnávkou toho, čo pripravujú počas nasledujúcich mesiacov.”

‑‑‑

P. BIELIK:

“Takže z mekky funky, ako sme správne počuli, to bol Vladimír TOMEK. samozrejme ak to majú hodnotiť ľudia, ktorí tam žijú, určite to hodnotia pozitívne, že čo sa tam deje, iné je to už keď si pozrieme možno niektoré médiá. Aj preto som dnes do relácie nepozýval politikov, ale odborníkov, v štúdiu TA 3 vítam Vladimíra BESKIDA, dobrý večer. A na telefonickej linke je s nami Zora JAUROVÁ, dobrý večer. Začnem vami, patrí sa to, dáma prvá, v akom období, aby sme si to vyjasnili, aby aj diváci mali konkrétnejšiu predstavu, v akom období ste mohli mať vplyv na plánovanú podobu európskeho hlavného mesta kultúry?”

Z. JAUROVÁ, bývalá umelecká riaditeľka projektu EHMK ‑ Košice 2013:

“Tak ja som vlastne s projektom európske hlavné mesto kultúry prišla do styku ešte pred rokom 2007, kedy sa vyjednávala nová európska legislatíva o mestách kultúry a ja som vlastne zastupovala Slovensko vo výbere pre kultúrne záležitosti Rady EÚ, čiže som vlastne túto legislatívu vyjednávala za Slovensko a aj na základe toho vlastne ma neskôr oslovili zástupcovia mesta Košice a počas prípravy tohto projektu, pretože ten projekt súťažil, to diváci určite vedia, že vlastne mesto Košice vyhralo súťaž vlastne s tým pôvodným projektom, tak som pôsobila aj pri projekte ako hlavný konzultant. A v septembri 2008 vlastne na základe rozhodnutia medzinárodnej poroty Košiciam bol priznaný teda titul európskeho hlavného mesta kultúry na rok 2013 a následne na to vlastne som bola vymenovaná do funkcie riaditeľky a umeleckej riaditeľky projektu, v ktorej som pôsobila do mája 2011.”

P. BIELIK:

“Diváci vidia, že v titulku máte napísané bývalá riaditeľka, takže kedy sa to obdobie vášho vedenia tohto projektu skončilo?”

Z. JAUROVÁ:

“V máji 2011 vlastne ten bezprostredný dôvod, pre ktorý som z projektu odišla, bol ten, že na základe istých zmien v organizačnej štruktúre riadenia projektu, kedy sa oddelila funkcia riaditeľa a umeleckého riaditeľa, tak tá nová štruktúra z môjho pohľadu zobrala umeleckému riaditeľovi akúkoľvek umeleckú autonómiu a to som považovala v podstate za neprijateľné a preto som vlastne ukončila svoju spoluprácu s týmto projektom.”

P. BIELIK:

“Pán BESKID, vy ste už do teda projektu nastúpili, samozrejme na základe korektného konkurzu, už ako do projektu rozpracovaného v pomerne vysokom štádiu príprav. Prečo ste sa rozhodli zmeniť ten pôvodný zámer vašich predchodcov, keď už to teda bolo v takom vysokom štádiu?”

V. BESKID, umelecký riaditeľ projektu EHMK ‑ Košice 2013:

“No predovšetkým chcel by som najprv zablahoželať Zore JAUROVEJ k dnešným meninám, nech sa jej darí. Nie je celkom pravda, že som nastúpil vo vysokom štádiu, lebo ja som tiež bol v projekte pri jeho plánovaní v roku 2008, som bol konzultant pre výtvarné umenie a nové médiá, takže mal som globálnu predstavu. A zároveň nie je pravda, že vlastne ten projekt bol nejakým spôsobom zmenený, bol rozšírený, posunutý, dala sa mu vlastná architektúra, tvár, čo sa týka ako veľkého rozvojového projektu.”

P. BIELIK:

“Dobre, ja som samozrejme v tej otázke spomínal, že umeleckým šéfom projektu ste sa už stali pri istom štádiu rozpracovanosti. Vy teda hovoríte, že ste rozvinuli iba tie pôvodné zámery? Lebo ak som správne pochopil, to malo byť postavené skôr na alternatívnej kultúre, teraz je to postavené ako?”

V. BESKID:

“Pán redaktor to netreba si pliesť dojmy a pojmy.”

P. BIELIK:

“Som laik, tak mi to vysvetlite prosím.”

V. BESKID:

“Je to veľký projekt skutočne, ktorý nastavuje mechanizmy smerom do budúcnosti a má niekoľko rozvojových línií, to znamená, sú v ňom zahrnuté investičné projekty, kreatívna ekonomika, mobilita umelcov, rezidenčné pobyty, komunitná komunikácie vlastne s ľuďmi, regionálna spolupráca, máme veľké dva projekty Terra inkognito a Petapolitany, ale aj samozrejme samotný oficiálny kultúrny program. Teda všetko to, čo bolo v roku 2008 v tom veľkom, bolo, je realizované, naopak pridali sme zhruba 40 percent, postavili sme päť takých strategických línií, postavili sme štyri veľké osobnosti. A koniec koncov ocenil alebo zhodnotil to bruselský monitorovací výbor, ktorý v poslednej správe zaznamenal veľký pokrok práve v kultúrnom a rozvojovom programe a na základe toho koniec koncov sme dostali aj cenu.”

P. BIELIK:

“Pani JUROVÁ, ako sa pozeráte na to, čo má teda byť koniec koncov náplňou tohto projektu v definitívnej podobe, už sme naozaj v stave, že nám ten čas odsýpa, pretože už sa projekt začal realizovať. Ako vnímate vy ten program, ktorý sa má zrealizovať v rámci projektu?”

Z. JAUROVÁ:

“Tak ja si myslím, že projekt sa nezačal realizovať teraz, ale začal sa realizovať už v čase, keď vlastne mesto Košice ten projekt vytvorilo, pretože, to pán BESKID vlastne povedal, že ide naozaj o jeden veľmi komplikovaný a dlhodobý rozvojový projekt mesta, kde sa kultúra chápe ako faktor rozvoja mesta. Tento rok už teda ale mesto nesie ten titul, to znamená, že je to nejakým vyvrcholením snáh v tom prípravnom období a zároveň by ten rok 2013 mal nejakým spôsobom naznačiť, kam sa mesto Košice chce vyvíjať do budúcnosti. Ja v tejto chvíli sa úplne presne neviem vyjadriť k programu roku 2013, pretože ten program zatiaľ nie je k dispozícii, s presnými termínami. To znamená, že vlastne nedá sa presne k nemu vyjadriť v tejto chvíli. Myslím si, že nejaké základné programové línie ostali naplnené, v konečnom dôsledku také tie väčšie podujatia sa pripravovali i niekoľko rokov, to znamená, že tie podujatia tam ostali. A to, čím budú vyplnené, sa dozvieme, keď bude program podrobne zverejnený aj s termínami.

Z môjho pohľadu to, čo badám ako istú zmenu, možno oproti tomu, keď sme na tom projekte pracovali my, je to, že v súčasnosti ako keby bola veľmi badateľná snaha uspokojiť očakávania širokej škály rôznych záujmových skupín, čo sa podľa mňa nie vždy dá a niekedy, keď sa snažíte uspokojiť všetkých, tak sa to môže aj obrátiť proti vám.”

P. BIELIK:

“Pán riaditeľ, vyplynuli samozrejme ďalšie otázky aj z toho, čo povedala pani JAUROVÁ, ale dovoľte mi teda byť konkrétnejší, vysvetlili ste mi teda, že ten projekt je naozaj veľmi široký, že sa netreba zameriavať na jednotlivosti, ale ak sa vrátime konkrétne teda napríklad k tomu otvoreniu už týchto konkrétnych aktivít, koniec koncov videli sme ich aj v tom úvodom príspevku, no nie je tak trocha rozsah od tej Anny Gaja, myslím sa volá, až po Jaromiquai, ako sa hovorí tu v Bratislave, príliš veľká všehochuť? Videl som aj jeden taký kreslený vtip a tam psíček a mačička teda spolu varili, poznáme aj ten príbeh od Karla ČAPKA. Čo na to hovoríte?”

V. BESKID:

“To nie je celkom tiež pravda, ten otvárací ceremoniál mal jasnú dramaturgiu, rozloženú do dvoch dní, bol to veľký dvojdňový kultúrny maratón, samozrejme v tú sobotu boli predovšetkým aktivity, ktoré sú spojené s lokálnou, regionálnou scénou. Je to veľmi dôležité, aby Košice boli epicentrom nielen priemyselným, ale aj kreatívnym, aby potiahli ten celý región a predstavili práve možnože aj menej známe kapely, spevákov a podobne. Potom boli raňajky v meste, ako taký dôležitý formát a až na obed sa začala taká celá oficiálna časť v divadle pre pozvaných hostí a samozrejme pre širokú verejnosť veľká otváracia show, ktorú sme postavili tak trošku metaforicky ako veľký kozmický príbeh, ako zaslanie kozmickej sondy do vesmíru. Koniec koncov spojili so stanicou ISS a tá nás pozdravila. A na záver samozrejme bol koncert Space cowboya JK z Jamiroquai, takže malo to jasnú linku a gradovanie vlastne od tej soboty rána a podobne. Tie prípady lokálnej speváčky nechcem komentovať, skutočne, mne sa to zdá byť nedôstojné, mňa to trošku prekvapilo, pravdu poviem, lebo keď hovoríme o kultúre, hovoríme aj o kultúre komunikácie a tá komunikácia možno nefunguje v tej politickej sfére, ale ukazuje sa, že ani v tej mediálnej, hlavne v domácich médiách. Takže viac to nechcem komentovať.”

P. BIELIK:

“Ak sa posunieme ďalej na východ, tam sme mali teraz prípad z ruského Boľšoj teatra, kde sa dokonca polievajú kyselinou, ale tak ďaleko to ešte u nás nie je, našťastie sa vieme porozprávať takto slušne v rámci Témy dňa. Čo na to hovoríte, čo povedala pani JAUROVÁ, to je pravda, že ten program na rok 2013 ešte nie je známy, nie je zverejnený, nemá konkrétne témy?”

V. BESKID:

“Nie, doniesol som ho aj so sebou, programovú knihu, je vydaná kompletná programová kniha v slovenčine a v angličtine, ktorú sme prezentovali na tlačovej besede pri otváracom ceremoniáli, kde je samozrejme len výber, tam je zhruba takmer 180 ‑ 190 akcií, tých najdôležitejších, ktoré sme jasne rozdelili na tie veľké, kľúčové, medzinárodné podujatia, významné a množstvo sprievodných. Nezabúdajte, že to je takmer štyri stovky všetkých podujatí, ktoré sa odohrajú v roku 2013.”

P. BIELIK:

“Pani JAUROVÁ, z čoho teda vyplýva tá vaša neznalosť toho programu, nedostala ste tú knihu?”

Z. JAUROVÁ:

“Knihu som nedostala, ale ja teda vychádzam len z informácií, ktoré sú na webovej stránke a bohužiaľ tam som túto informáciu nenašla a už vôbec nie, čo sa týka presných termínov. Zhodou okolností som ich teda hľadala práve preto, že rôzni moji priatelia zo zahraničia sa ma pýtali, že kedy vlastne by mali prísť do Košíc počas tohto roka.”

P. BIELIK:

“Ako vnímate to, že niektoré objekty, ktoré mali byť naozaj istými žiaričmi, nosičmi tých programov a možno aj byť miestami, kde sa mali časti tých programov odohrávať, nie sú ešte stále hotové? Máme už január 2013 a viaceré s tých objektov jednoducho ešte doznávajú práce robotníkov, to znamená, to nie sú nejaké už len dekoratívne práce, ale naozaj ešte tvrdé práce a dokonca nie je ešte ani stanovený termín, kedy by mali byť dokončené. Ako vnímate vy ako bývalá riaditeľka tohto projektu toto meškanie, nie je to spôsobené povedzme chybami pri začiatkoch, keď sa ten projekt začínal?”

Z. JAUROVÁ:

“Tak to, pokiaľ sa tie stavby otvoria počas tohto roka, nevidím až ako taký zásadný problém, hlavne aby sa tie stavby dokončili a otvorili. Myslím si, že je tu skôr problém práve pre programovú dramaturgiu projektu, pokiaľ dramaturgovia nemajú vlastne istotu, kedy a ktoré priestory budú k dispozícii, ale z môjho pohľadu je pre mesto Košice oveľa podstatnejšie, čo sa v tých budovách bude diať, keď sa otvoria, aké procesy to v meste naštartuje. A čo sa týka meškania, tie úplne prvopočiatky meškania tých investičných projektov boli spôsobené práve zlým nastavením v rámci operačných programov štrukturálnych fondov na Slovensku a vlastne obnášalo to veľmi komplikované rokovania s vládou Slovenskej republiky o tom, akým spôsobom sa tieto investície budú financovať. Pretože v existujúcom nastavení jednoducho nebolo možné čerpať štrukturálne fondy na takéto projekty a ďalšie zdržanie spôsobili tak isto z môjho pohľadu veľmi rigidné byrokratické a nesprávne pochopené pravidlá pri čerpaní štrukturálnych fondov opäť na úrovni slovenských správnych orgánov. Ale čo sa týka nejakých posledných dvoch rokov, o tom, ako sa stanovovali termíny ukončenia, o tom, ako nejakým spôsobom sa tie investičné projekty ďalej riešili, o tom ja naozaj nemám v tejto chvíli informácie.”

P. BIELIK:

“Pán BESKID, kde vidíte vy dôvod, príčinu toho, že niektoré tie objekty zásadného charakteru, čo sa týka programu, ešte nie sú hotové. Kedy by mali byť hotové, máte už aspoň približné termíny?”

V. BESKID:

“No predovšetkým tá otázka má smerovať k predchádzajúcemu vedeniu mesta a projektu.”

P. BIELIK:

“No tam smerovala.”

V. BESKID:

“Keďže to začalo neskôr, keďže až v roku 2011 bola odovzdaná kompletná dokumentácia a rozbehol sa ten kompletný program rekonštrukcie tých najväčších investícií. Nezabúdajme, že ich je dvadsať celkovo, to znamená mnohé z nich už sú hotové tohto času, dve najväčšie z nich a to sú kasárne kulturpark a hala umenia kunsthale, ono tam sú rôzne, budú dokončené v priebehu toho roka, už na jar, to znamená očakávame, že tú letnú sezónu pobežíme v plnom režime. Sú tam samozrejme objektívne dôvody, našla tam nejaká bomba, archeologické výskumy ešte neboli dokončené práve včas, pred štartom tých stavebných prác. Ale koniec koncov neni to nič výnimočné, aj v predchádzajúcich hlavných mestách kultúry boli niektoré rekonštrukcie ukončené neskôr, koniec koncov aj v našom partnerskom Marseille ‑ Provense, tá budova bude otvorená v apríli a to najväčšie múzeum stredozemnej civilizácie bude otvorené v júni 2013. Koniec koncov eurokomisárka VASILIU, ktorá poctila nás návštevou na otváracom ceremoniáli, boli si pozrieť investičné projekty, povedala, že tie sú určené pre rok 2000, ale smerom do budúcnosti. Takže ja sa toho neobávam. Koniec koncov ešte keď poviem takto, viete, ten, také to očakávanie a nejaká taká manipulácia nie celkom je pre mňa zrozumiteľná, lebo dvadsať rokov čakáme na riadne kunsthale, výstavnú sieň, ktorá by mala medzinárodný rozmer a teraz si nepočkáme dva mesiace. Tá netrpezlivosť myslím nie je celkom na mieste.”

P. BIELIK:

“Ako to vidíte predsa len ešte raz vy, pani JAUROVÁ, pýtal som sa, či to náhodou nie je spôsobené aj chybami pri začiatkoch projektu, vy ste mi vysvetlili niektoré tie okolnosti, ktoré mohli viesť k jeho odkladaniu. Ale predsa len, robiť takýto projekt alebo odhadovať termíny, možno na základe len nejakého subjektívneho odhadu, bez toho, aby si človek urobil napríklad prieskum statiky budovy, napríklad prieskum archeologický, či tam teda nie je nejaká munícia z druhej svetovej, čo sa na Slovensku bohužiaľ občas stáva. Nie je to chyba?”

Z. JAUROVÁ:

“Viete čo, ja nie som samozrejme expert na investičné projekty a nikdy to nebola ani moja úloha v rámci tohto celého, ja som bola predovšetkým umelecká riaditeľka. Čiže nechcem sa vyjadrovať k nejakým konkrétnym stavebným záležitostiam. To, že napríklad budova bývalej plavárne, ktorá sa prebudováva na kunsthale, má narušenú statiku bolo jasné odjakživa. Takže vlastne s tým bolo nutné rátať. Ale znovu hovorím, že vlastne spôsob financovania týchto projektov bol to, čo bolo najproblematickejšie vyriešiť na začiatku a nebyť vlastne veľmi komplikovaných rokovaní, ktoré to pôvodné vedenie mesta viedlo s vládou, tak dnes by žiadnych 70 miliónov v Košiciach nebolo. To znamená, že ja v tomto súhlasím s pánom BESKIDOM, že jednoducho sú to investície, ktoré sú pre to mesto, ktoré sa budujú na ďalších iks rokov. Čo samozrejme je problém, je, pokiaľ v roku 2013, keď mesto chce privítať turistov, tak je celé rozkopané, ale to sa tiež nejakým spôsobom dá ošetriť. Z môjho pohľadu z hľadiska investícií tá najdôležitejšia, to, na čo by sa mala pýtať aj verejnosť aj novinári je to, čo sa v tých budovách bude diať potom, ako sa otvoria, ako budú tie projekty udržateľné a akým spôsobom vlastne mesto dokáže tie budovy financovať a prevádzkovať potom, ako od budúceho roka jednoducho nebude mať tie peniaze, ktoré má teraz. A mám pocit, že týmto sa dnes málokto zaoberá.”

P. BIELIK:

“No, ale je to takmer dokonalá otázka pre vás, pán BESKID, čo sa tam teda bude diať, ako ďalej bude mesto tieto všetky možnosti využívať?”

V. BESKID:

“No predovšetkým, dnes už je jasne pripravený aj pre kasárne aj pre kunsthale, ak vyberieme kunsthale, aby to nebolo zdĺhavé, to znamená v lete pripravujeme retrospektívnu výstavu Tony CARIGA, britského umelca, predstavíme jednu z našich kľúčových osobností Gyula KOSICEHO, ale aj BRANCOSIHO ako fotografa, v septembri, októbri bude nový pilotný projekt, prínos súčasného obrazu s celosvetovým kongresom historikov a kritikov súčasného umenia. November až január bude súčasná výstava britského umenia po WARHOLOVI, ktorú pripravujeme s britskou radou. Takže ten program je jasne postavený, ale samozrejme už aj na ďalšie roky. Čo sa týka tých samotných investícií, ja myslím, že je dôležité povedať, že skutočne je niečo, čo začne, pre nás je dôležité, aby to bežalo ďalších päť, desať alebo dvadsať rokov a nie proste nejaký mesiac.”

P. BIELIK:

“Dáma a pán, veľmi pekne ďakujem za to, že ste si našli čas pre divákov televízie TA 3. Určite tento pohľad zo zákulisia, pohľad odborníkov je pre našich divákov veľmi cenný. Ešte sa mi žiada dodať, ako Bratislavčanovi, nepáčia sami celkom tie ťahanice, ktoré sa dejú na margo tohto vynikajúceho projektu a snažia sa to dostať do roviny Bratislava ‑ Košice, ak to bude úspechom v Košiciach, bude to úspechom aj pre Bratislavu.”

V. BESKID:

“Môžem k tomu ešte niečo dodať? Ja myslím, že to je len taký príbeh alebo taká bublina skôr na domácej scéne, tieto žabomyšie vojny. Však pozrite sa, aký úspech sme dosiahli na medzinárodnej scéne, predsa priniesli o nás veľké články, veľké upútavky veľké medzinárodné siete ako je BBC, CNN nás dalo na tretie miesto, britský Guardian, dokonca na prvé miesto TOP destinácií, dokonca trošku tak sa smejem, lebo na desiatom mieste je New York, aby bolo jasné. To znamená veľké články, ktoré vyšli v mienkotvorných denníkoch ako je francúzsky Le Monde, Frankfurter Allgemeine Zeitung alebo v švajčiarskom Neue Zürcher Zeitung, rôzne televízie alebo prítomnosť samozrejme veľa oficiálnych pozícií. To znamená, tento ohlas medzinárodný je vnímaný veľmi pozitívne a vnímaný ako úspešný projekt alebo aspoň jeho začiatok, samozrejme, ešte veľká cesta, veľká dobrodružná kultúrna plavba nás ešte čaká. Všetko to ostatné vnímam ako také trochu kuvičie hlasy, ale myslím si, že pre nás je dôležité ten celý proces, ktorý je dobre nastavený a bude úspešný.”

P. BIELIK:

“Tak pár viet ešte aj pre JAUROVÚ, nech sa páči.”

Z. JAUROVÁ:

“Tak ja si myslím, že tie emócie vybičované v posledných dňoch sú do istej miery spôsobené nevhodnou komunikáciou zo strany projektu, pretože aj sám pán BESKID dnes povedal, že Anne Gaji sa nebavme, ale pán riaditeľ neziskovky povedal, že to bol zámerný marketing. Tak vlastne neviem si z toho celkom vybrať, že ako to presne bolo. Ale dosť na tom, že napriek týmto komunikačným chybám, ktoré podľa mňa nemuseli byť, si myslím ja osobne, že, viete, ja som strávila s tým projektom štyri roky svojho života a nič si viac neželám, ako to, aby bol úspešný a myslím si, že napriek tomu, že vlastne dnes je vnímaný možno kontroverzne, ešte stále Košice majú celý rok na to, aby obhájili ten projekt a nielen tento, ale množstvo ďalších rokov. A to by som si naozaj úprimne želala, pretože si myslím, že podobná druhá šanca tu už nebude.”

P. BIELIK:

“Veľmi pekne vám ďakujem ešte raz za to, že ste si našli čas pre divákov televízie TA 3.”