Stodoly na panelák vyloží 100-tonový žeriav

región-inzercia)

Možno ešte väčšia atrakcia než samotné drevenice na streche vežiaka bude ich montáž a vyloženie 30-tonového umeleckého diela 70-metrovým žeriavom.

KOŠICE. Už o dva – tri týždne zažijú Košičania v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry 2013 originálnu “šou”. K 12-poschodovému paneláku na Lidickom námestí 1 na Furči dovezú nákladiaky tri rozložené staré zrubové stodoly zo stredného Slovenska, kde ich robotníci zmontujú a žeriav vyloží na strechu. Tam ostanú minimálne dva roky. Ide o Pamätník ľudovej architektúry – projekt umelca z Popradu Tomáša Džadoňa (32) a občianskeho združenia Verejný podstavec, na ktorý získalo dotáciu z ministerstva kultúry 38 530 eur. Divadlo pre ľudí Džadoň vraví, že nielen drevenice na vežiaku, ale aj ich montovanie a vyloženie bude pre ľudí “divadlo”. Košičania už zažili napríklad i demoláciu kongresového centra či banky, tiež obrovskými žeriavmi. “Predstavte si, že raňajkujete pri otvorenom okne, popred ktoré zrazu stúpa nejaká stodola. Vyložiť ich príde jeden z najväčších žeriavov na Slovensku – unesie až 100 ton, rameno má dlhé okolo 70 metrov. Panelák je vysoký 35 metrov a drevenice s roznášacím oceľovým roštom vážia zhruba 30 ton.” Dodal, že od polovice augusta majú pri bloku skladať stodoly oravskí tesári a začiatkom septembra príde žeriav, ktorý tam má robotu na deň dva.

Zbierka na žeriav

Po dvoch rokoch príprav má umelec všetky povolenia, vrátane stavebného, súhlas leteckého úradu aj ľudí z bloku. Zohnal už i väčšinu peňazí, akurát ešte prebieha na internete (hithit.com) verejná zbierka na žeriav, treba naň 2 800 eur. Staré pôvodné funkčné stodoly už kúpil, jednu v Liptovskej Tepličke, dve v Párnici na Orave. Bol to vraj problém, väčšina domácich predať nechcela, súhlasili len takí, čo chcú na ich mieste stavať domy. Pointa pamätníka je podľa Džadoňa v kontraste starého s novým i v tom, že moderný 12poschodový panelák bude podstavcom pre samotné umelecké dielo – tri klasické drevené stodoly. “Panelák na Furči som si nevybral ja, naopak, on si vybral mňa, kedže po článku v Korzári v apríli 2012 sa ozval zástupca vlastníkov pán Štolfa a vyjadril záujem, aby sa ich blok ‚stal podstavcom‘.” Podľa Džadoňa je na tento vežiak dobrý výhľad návštevníkov aj zo vzdialenejšieho okolia.

Aj štvavé reakcie

“Pamätník má verejnosť aj provokovať, reakcie sú rôzne, aj štvavé, že toľko peňazí ide na toto… No veľa ľudí reaguje pozitívne, i staršia generácia. Napríklad na schôdzi spoločenstva hlasovalo za stodoly na ich streche 34 zo 48 vlastníkov, aj toto je jasná podpora od ľudí.” Dohodli sa, že drevenice na streche bude možné obdivovať len zdola, hore bude vstup zakázaný. Súhlasil aj letecký úrad Strecha má výmeru 378 m2, drevenice budú na ploche 173 m2. Hrebeň najvyššej stodoly bude 42 metrov nad zemou. Letecký úrad dal podmienku, že najvyšší bod stavby nesmie prekročiť 46,5 m a stavebné mechanizmy 65 m od terénu. Správa mestskej zelene žiada umiestniť žeriav na spevnené plochy parkoviska a komunikácií, nie na zeleň, kde sú aj rozvodné skrine správcov optických káblov. Mestský útvar hlavného architekta, Furča i hasiči dali tiež súhlas. Otvorenie pamätníka má byť happeningom vo forme odobierky ako tradície lúčenia sa nevesty s rodičmi. V pláne je 14. septembra. “Ja sa budem lúčiť s panelákom a sídliskom ako s rodičmi, ktorí ma vychovali, budem prosiť o požehnanie na novú cestu,” hovorí Džadoň, ktorého doterajšia tvorba je spätá s vežiakmi. Zaznie i jeho “remake”: “Zbohom ostávajte, hej, totalitné prahy, čo vás prekráčali, moje biele trampky.”

Možno ostane navždy

Džadoň prezradil, že hoci stavebný úrad povolil drevenice ako dočasnú stavbu na dva roky a taká má byť aj nájomná zmluva so spoločenstvom, bol by rád, ak by stodoly na vežiaku ostali nastálo. “Ak s tým budú všetci súhlasiť a strecha aj statika budú v poriadku. Podľa statického posudku strecha záťaž zvládne.” Žartom dodal, že kvôli tomuto projektu býva už tretí mesiac v Košiciach a bude tu do konca septembra, potom sa vracia späť do Prahy, kde žije, takže na vežiaku na Furči si nestavia žiadnu súkromnú rezidenciu. Ak by šli drevenice po dvoch rokoch predsa preč, sľubuje, že neskončia ako palivové drevo a nájde im miesto.

JAROSLAV VRÁBEĽ