Umelecká performancia sa skončila, snaha o návrat vody do mesta pokračuje…

Niekoľkotisíc ľudí, zabávajúcich sa vodnými športami a pohybujúcich sa medzi umeleckými inštaláciami, hudobníkmi, výtvarníkmi a divadelníkmi vo vybetónovanom, niekdajšom koryte ramena Hornádu, vytvorilo v sobotu 22. júna 2013 v centre Košíc na niekoľko hodín ilúziu novej oddychovej zóny. A práve to bolo jednou z ambícií projektu Návrat vody do mesta – ukázať Košičanom, aké by to mohlo byť, keby voda, ktorá v 70-tych rokoch musela ustúpiť cestnej komunikácii, opäť tiekla mestom.

Podľa jednej z dramaturgičiek projektu Zuzany Pacákovej stojí za pozornosť fakt, že takmer na tri dni zastavená doprava po Štefánikovej ulici nespôsobila v meste žiadny kolaps. „Ukázalo sa, že mesto dopravnú výluku v tomto úseku zvládlo a hoci berieme do úvahy, že bol víkend a nevieme odhadnúť, ako by doprava reagovala v pracovný deň a v špičke, určite nás to povzbudilo,“ uviedla. V Košiciach sa podľa nej potvrdila prenosnosť zahraničných skúseností, napríklad aj z holandského Utrechtu. V rámci výstavby nového priestoru tamojšej železničnej stanice mesto prechádza veľkou rekonštrukciou a okrem iného obnovuje aj kanál Catharinesingel, ktorý bude opäť napustený vodou a obklopený terasami, zeleňou a obchodmi. „Oceňovaná Košičanmi bola najmä skutočná vodná zóna pri hoteli Yasmin, kde boli kajaky, vodní modelári, wakebordisti a ľudia si mohli posedieť pri vode. Ukázalo sa, že aj 24-hodinové podujatie dokázalo vytvoriť neuveriteľnú atmosféru v meste a že ľudia návrat vody do mesta chcú. Pre mladých to bolo niečo, čo tu ešte nezažili, ale mnohí Košičania si zaspomínali, ako kedysi pri Mlynskom náhone trávili čas, člnkovali sa, plávali alebo len skákali do vody,“ uviedla Z. Pacáková.

O možnostiach, ako navrátiť vodu do Mlynského náhonu, ale aj o ďalších súvislostiach spätých s témou vody, hovorili v rámci odborných diskusií environmentalisti, architekti, vodohospodári, historici, geológovia, aj politici. Viacerí sa zhodli na tom, že odviesť vodu z mesta a odkanalizovať centrum Košíc bolo chybou. Okrem iného to má podľa odborníkov za následok prehrievanie mesta, zvyšujúci sa podiel alergénov v ovzduší, ale najmä zmeny v geologickom podloží. Vidieť to už na historických budovách, ktorých múry praskajú a vznikajú na nich trhliny. Nevynímajúc najvzácnejšiu košickú pamiatku gotický Dóm sv. Alžbety.

  „Aj preto nechceme, a hovorím to nielen za seba, ale za všetkých, ktorí sa organizačne a dramaturgicky podieľali na tomto projekte, aby sa táto iniciatíva ´vyparila´ do stratena. Hoci sme sa nevyhli chybám, projekt ukázal, že má zmysel. Bol to však iba prvý krok, teraz nastáva vážnejšia práca. Budeme rokovať s mestom, spoločnosťou Košice – Turizmus, ktorá zastrešuje rozvoj cestovného ruchu destinácie Košice, ale aj so všetkými, ktorí ponúknu radu, pomoc či riešenie, aby sme tejto prospešnej vízii pre naše mesto dali reálne kontúry,“  dodala Z. Pacáková.

Iniciátori ojedinelého projektu, ktorý spojil ľudí z neziskovej organizácie Košice – Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) 2013, Tabačky Kulturfabrik, Divadla na peróne a z umeleckej skupiny Make Up Collective si uvedomujú, že vrátiť vodu do Mlynského náhonu alebo aspoň sa pokúsiť o využitie súčasných možností, je behom na dlhú trať. Možností je však viacero, od oslovenia sponzorov, verejnej zbierky, zaangažovania mesta a mestských častí… Už len príklad, že v sobotu „ožil“ umeleckým dianím most pri RWE, že sa v bývalom koryte rieky zišli obyvatelia mesta všetkých vekových kategórii a každý si vedel nájsť svoje, ukazuje na nevyužitý potenciál verejného priestoru širšieho centra Košíc.

Viac k téme môžu povedať už v júli aj mladí, aktívne pôsobiaci architekti, vybraní spomedzi uchádzačov z celého sveta. Dvadsaťpäť ich zavíta do Košíc na Svetové fórum mladých architektov a budú sa zaoberať mestskými premenami a témou ako prinavrátiť rieku mestu. Výstupom bude súbor riešení na urbanistickej a architektonickej úrovni, ktoré majú za cieľ posilniť vzájomnú symbiózu mesta a rieky.

Podľa poslanca mesta i Národnej rady SR Otta Brixiho, jedného z podporovateľov projektu, voda vo verejnom priestore bola v Košiciach vždy prvkom, ktorý Košičanov spájal a vytváral prirodzené prostredie pre život. „Bol by som rád, keby po diskusiách na odbornej, občianskej i architektonickej úrovni vznikol konsenzus a jednotný koncepčný materiál návratu vody do mesta, ktorý by bol základom pre postupné oživenie verejného priestoru v Košiciach práve vodou,“ uviedol. Ako dodal, podľa prvých ohlasov, väčšina Košičanov to od kompetentných aj očakáva.

Viera Horniaková

Foto: Lukáš Mano