Slovenčina
English
Umelecké diela nepoznajú zatiaľ ani ich autori
Medzicentrum možno nazvať už medzinárodným projektom, pretože spája slovenských umelcov so zahraničnými. Spoločne, ale zároveň každý individuálne vytvára počas niekoľkých dní vlastné dielo. Niektoré z nich v Košiciach zostanú. Pre verejnosť je pripravený program do 27. júla vo viacerých výmenníkoch.
V public-artovom projekte Medzicentra si už po štvrtýkrát pozvaní umelci vyberajú viaceré centrá v rôznych mestách. Výsledkom ich niekoľkodňového pobytu sú umelecké diela.
„Zatiaľ nikto z nich nevie, čo vytvorí. Môže to byť aj audiovizuálne alebo fotografické dielo,” priblížila autorka projektu Nina Šošková. Predchádzajúce ročníky umelci tvorili v Banskej Štiavnici a Žiline.
N. Šošková vysvetlila, že nezapája len umelcov, ale aj kurátorov, lektorov, či organizátorov rôznych umeleckých akcií. „V tomto roku som vybrala dvanásť ľudí, ktorí sa zaoberajú public artom.“ Medzicentrum autorka projektu prirovnáva k mikroumeleckej rezidencii. „Vďaka projektu SPOTs, ktorý je súčasťou EHMK – Košice 2013 sa štvrtý ročník môže uskutočniť v Košiciach.“
Audiovizuálneho umelca Tomáša Rafu nazvala N. Šošková hlavným článkom tohtoročného projektu. On však tvrdí, že všetci sú rovnako dôležití. „Moji rómski priatelia prišli zo Sečoviec, pretože chceli byť súčasťou projektu,“ povedal o workshope, ktorý je súčasťou Medzicentra. Dodal, že s Rómami spolupracoval aj na minulom workshope, keď v Sečovciach maľovali múr. Rafovou snahou je riešiť budúcnosť česko-slovenského-rómskeho spolužitia.
Teoretickú rovinu umenia zastupuje v projekte Lenka Kukurová. Nie je umelkyňou, ale výtvarnou teoretičkou a kritičkou. Zdôraznila, že nie každé umenie vložené do verejného priestoru možno označovať ako public art. „Je potrebné poznať mesto, reagovať na lokálnosť,“ povedala.
Jedným z účastníkov Medzicentra je Pavel Karous, český výtvarný umelec, člen projektu Votrelci a volavky. „Zaoberám sa výtvarným umením vo verejnom priestore v 70. – 80. rokoch v ČSSR.“ Umelec dokumentuje a vyhľadáva sochy z minulého režimu. „Pomocou nich robím virtuálnu mapu, podľa ktorej ľudia môžu nájsť dané objekty.“
Účastníci projektu majú za sebou už niekoľko inšpirujúcich dní, ktoré by ich v závere mali podnietiť k tvorbe umenia vo verejnom priestore. „Každý deň sme mali prednášku, navštívili sme veľa miest na okraji i v centre mesta, takže mám už nejaký nápad,“ P. Karous prezradil, že najviac mu učarovali sídliská. Väčšina umelcov vraj reaguje na to, čo v Košiciach vidia. Vďaka sympóziám, ktoré v Košiciach v minulosti boli, tu zostalo veľa umeleckých diel cenených najmä sochármi.
Veronika Cholewová
Najnovšie komentáre