Umelecký knihár tvorbou vyráža dych

(Korzár; 57/2013; 08/03/2013; s.: 4; ANDREA NITKULINCOVÁ ; Zaradenie: Pohoda)

JEHO NAJŤAŽŠIU KRONIKU PRENÁŠALI DVAJA POLICAJTI

Profesia umeleckého knihára dnes možno nie je až tak mimoriadne populárna. Pri zhliadnutí výtvorov Košičana Františka Cimboláka však oľutujete, že ste sa v živote nevybrali touto cestou. Jeho diela sa totiž nedajú označiť inak ako rozprávkové.

KOŠICE. Nádherné väzby tohto majstra knihárstva dnes zdobia police knižníc po celom svete. Ako vraví, výnimkou už je len Afrika a Ázia. Aj to zrejme nie nadlho… “Minule som si tak v duchu vyhodnocoval, že či už na objednávku, alebo ako dar, mám vlastne väzby takmer všade. Vyrábal som ich napríklad aj pre Otta von Habsburga, prezidenta Aleksandra Kwasniewskeho, Rudolfa Schustera, v súčasnosti pre Košický samosprávny kraj, Mesto Košice, Krajský a Ústavný súd… Nedávno som pripravoval darček pre gitarového virtuóza Tommiho Emmanuela,” vymenúva chlapík, ktorý má “zlaté ručičky”. “V každom prípade je to však len ohromná záľuba a neuveriteľne sa pritom treba nadrieť, aby z toho človek nejako vyžil. Nie je to totiž až také lukratívne. Vzácny je najmä moment, keď vás niekto potrebuje a nájde si vás.” Ako to však už býva, najlepšou reklamou je vlastná práca a F. Cimbolák sa ňou už dostal do povedomia odbornej verejnosti. Aj preto mal možnosť robiť v roku 2000 “Kráľovskú kroniku Slovenskej republiky” s úctyhodnou váhou 55 kíl. Má 478 strán a slúži pre zápisy vzácnych návštev hlavného mesta Slovenska. Čo je však pre našinca z východu dôležitejšie, práve po päťročnej práci dokončil Kroniku mesta Košice – EHMK 2013.

Opantala ho vôňa

Zaujímavosťou je, že k práci kníhviazača “nepričuchol” v rodine, ako to zvyčajne býva pravidlom. “V rodine to u nás nebolo. Odmalička som však kreslil a dodnes sa mi smejú, že som sa aj narodil s ceruzkou v ruke. Pamätám si, že som už ako trojči štvorročný sedel na okne a kreslil každý list, ktorý spadol zo stromu. A musím povedať, že mi to pomáha doteraz. Každú svoju predstavu, ktorú ešte mám len v hlave a nejdem ju hneď realizovať, si viem sám hodiť na papier. Množstvo pracovných prekážok sa mi potom prekonáva ľahšie ako kolegom.” Láska ku kresleniu ho priviedla na polygrafickú školu do Bratislavy a hoci sa pôvodne “hotoval” študovať ilustračnú tvorbu, všetko sa zmenilo, keď privoňal ku knihárni. “Tá vôňa ma opantala natoľko, že už pre mňa nebolo inej cesty. A možno to bude znieť neuveriteľne, alebo trošku ironicky, ale už vtedy som ako študent premýšľal, že raz urobím niečo výnimočné pre Košice. A teraz sa mi to konečne podarilo.”

Strapce hrozna vyrezával rezbárskymi dlátkami

Skvostným a unikátnym dielom, aké podľa jeho slov môžete vytvoriť len raz za život, je 25 kilogramov vážiaca pamätná kronika vytvorená pre potreby EHMK. S prestávkami na nej pracoval od roku 2008. Na jej uloženie slúži drevená ochranná kazeta s váhou ďalších desať kíl. “Približne päť rokov trvalo obdobie vzniku a spracovania kroniky až do súčasnej podoby. Tri roky mi zabrala príprava, hľadanie a nachádzanie tém, prechádzky mestom, zhotovovanie kresieb a fotografií, ako aj príprava prvých makiet,” objasnil kníhmajster, ktorý sa smeje, že už má z tejto práce pomaly celkom slušné svaly. Pri zhotovovaní aktuálneho diela bolo jeho hlavným zámerom, aby sa hneď pri prvom pohľade naň pred očami ľudí vyjavili významné kapitoly z dejín mesta a najzávažnejšie udalosti, ktorými Košice prešli. “To všetko sa mu podarilo zrealizovať na knižnej väzbe. V strede knihy je z vrstvenej kože vyhotovená podoba Dómu sv. Alžbety s významnými historickými budovami. Po okrajoch je akoby obohnaná fortifikáciou. V nej sú umiestnené dátumy udelenia štyroch erbových listín pre Mesto Košice i s menami štyroch panovníkov,” naznačila Mária Hajduová z Archívu mesta Košice. Oriezku knihy tvoria strapce hrozna a samotná kronika obsahuje 416 strán zhotovených zo švajčiarskeho papiera.

Lis by mu nijako nepomohol

Ako vraví, kronika je unikátna ako celok. “Ak by sa na to pozrel akýkoľvek knihár, muselo by mu byť jasné, že s takým obrovským kusom je dosť ťažké vôbec manipulovať, nejako ju presúvať. Nedá sa to dávať do lisu, nedá sa s tým pracovať ako s bežnou knihou. Sú to až heroické výkony, ktoré som na to musel fyzicky vynakladať. Zrealizoval som na nej technologické postupy, ktoré som ešte nikdy v živote neskúšal. Aplikoval som rôzne výzdoby, ktoré išli s dobou a za chodu sa vyvíjali. Pred piatimi rokmi som o nich ešte ani nechyroval. Napríklad na oriezke som používal miniatúrne dlátka, ktoré využívajú rezbári.” Kronika bola verejnosti prvýkrát predstavená na otváracom ceremoniáli EHMK. Počas celého roka bude umiestnená v Historickej radnici Mesta Košice pre zápisy významných hostí, ktoré naše mesto navštívia. Potom bude uložená ako “memoralia” v Archíve mesta Košice.

Na progres sa díva s otvorenými ústami

Nás zaujímalo, čo má F. Cimbolák vo výhľade, keďže takmer šesťročnú vysnívanú prácu práve dokončil. “Mám už ďalšie hladné myšlienky, neviem sa dočkať niečoho nového. Samozrejme, že aj toto som realizoval s prestávkami. Musel som na to mať chuť aj náladu, aj atmosféra musela byť ideálna… Pamätám si, že keď som vyrezával hrozno, skoro som prišiel o chrbát. Knihu si totiž nemôžete len tak položiť, otočiť si ju tak, ako by ste chceli… Čiže bol som pri nej stále podivne zohnutý a už som myslel, že to ani nedotiahnem do konca. Hovoril som si, že veď ja tu už trpím,” smeje sa človek, ktorý pred časom 13 rokov pôsobil na dopravnom učilišti ako pedagóg a vychovával knihárov, takže vlastne konkurenciu. “Presviedčal som študentov, že je to nádherné remeslo a že sa s tým dá niekam dostať a nájsť sa v tom. Verím, že pre nich bolo povzbudzujúce, keď videli moje výsledky. Zanechal som tu po sebe dosť knihárov, už deviaty rok však neučím a neviem, ako pokračujú. A moja generácia je roztrúsená. Jednou z najdramatickejších vecí bolo, že sa rozpadli Východoslovenské tlačiarne,” konštatuje umelecký knihár, ktorý sa veľmi rád zúčastňuje aj rôznych súťaží či výstav. “V roku 2005 som napríklad v Skalici vyhral prvé miesto v umeleckej knižnej väzbe, mal som vystavené diela v pražskom Národnom múzeu… Výstavu svojich prác som mal pred troma rokmi aj v Košiciach v spolupráci so Štátnou vedeckou knižnicou a v diváckej ankete som bol finalistom Košičan roka 2010 a získal som druhé miesto. Som súťaživý typ a človek sa na takýchto akciách aj mnohému priučí. Je úžasné sledovať nápady iných. Toto remeslo sa totiž neuveriteľne vyvíja a posúva sa do extrémov a úchvatných výsledkov. Bežný človek o tom nemá ani predstavu a ja sám, ktorý sa tomu venujem, sa na to často dívam s otvorenými ústami.” Svojou prácou vzdáva F. Cimbolák hold ľuďom, ktorí tu za stovky rokov pôsobili v jeho odbore. “Snažím sa spracovávať materiály a vytvárať väzby, ako to robievali knihári v dávnych časoch. Využívam ručnú kovovú sadzbu, teda sádzanie písmenko po písmenku, štočky a razidlá. Ide teda o dávnu poctivú a precíznu knihársku prácu, akú vidíme v knižniciach, archívoch.”