Východoslovenské Čabiny poskytli azyl alternatíve

Festival na konci sveta. Tak o sebe písala akcia “trojuholník”, respektíve ▲, nazvaná podľa znaku, ktorý vznikne po zadaní kláves počítača alt, 3 a 0. Sympatický a prudko alternatívny festival sa uskutočnil uplynulý víkend vo východoslovenských Čabinách, niekoľko kilometrov od Medzilaboriec, na pôde obce, ktorá nemá ani štyristo obyvateľov. Predstavili sa tam domáci i zahraniční umelci z hudobnej, divadelnej aj výtvarnej scény a po festivale Poke, ktorý sa uskutočnil v júni medzi Košicami a Prešovom, ide o ďalší sľubne vyzerajúci festival na východe Slovenska.

Interpreti na festivale alt30, či už domáci alebo zahraniční, nie sú ani všeobecne známi, ani prevarení, napriek tomu prilákali do Čabín asi tristo ľudí. Atmosféra tak viac ako na akomkoľvek inom festivale pripomínala letný tábor komunity zameranej na istý druh kultúry, kde sú si umelci vzájomne často i publikom. Snaha priniesť kultúru mesta na dedinu tak vyšla iba čiastočne, domáci v rámci festivalu pôsobili skôr ako votrelci, mesto tak do Čabín okrem kultúry prinieslo i návštevníkov.

Dva hlasy
Hlavný sobotný program prvého ročníka uviedol štyroch zahraničných interpretov. Zaujali najmä dva mimoriadne silné hlasy. Najskôr Švédka Moly Nillson sama, iba v sprievode notebooku predstavila svoj melancholický pop, ktorému však možno chýbal živý element. Keby si k blond severanke sadol napríklad bubeník alebo gitarista, jej koncert by nabral na väčšej intenzite. Takto jej hlas jednoznačnejšie vyčnieval nad tendenčnými beatmi a celkový dojem bol trocha statický. To sa podarilo zmeniť speváčke vystupujúcej hneď po nej.

V Berlíne usídlená Britka Janine Rostron alias Planningtorock si na pódium priniesla len jednu hudobníčku, ktorá obsluhovala počítač a elektronické bicie. Jej hlas bol ešte hlbší, zasnenejší, a najmä prieraznejší, polohou i farbou niekde medzi Tracy Thorn z Everything But The Girl a Antonym Hegartym z Antony and the Johnsons. V nočnom areáli festivalu na lúke pri miestnom úrade a kultúrnom dome si tak podmanila publikum ešte viac ako jej škandinávska kolegyňa. Planningtorock skrytá za desivú masku s umelým nosom spievala silné pochmúrne skladby zvýraznené nástojčivou projekciou. Oproti Nillsonovej bolo z jej hudby cítiť väčšiu spontánnosť. V jednom momente dokonca podala publiku fľašu šampanského, ktorú dostala od organizátorov, nech sa s ňou napije.

Obec ako areál
Zastúpenie mala aj česká a slovenská scéna, ktorú reprezentovali kapely ako Kazety, Jelly Belly, Franny’s Coat či poloakustickí Table, ktorí vystúpili namiesto hlavného pódia priamo pred budovou miestneho úradu. Festival ▲ tak šikovne využíval samotnú obec ako areál svojho diania.

Z nehudobnej stránkyfestivalu príjemne prekvapila najmä performance Korene košického Divadla na peróne, ktoré kombinovalo dokumentárne dokrútky s obyvateľmi dediny premietané na fasádu domu s krátkymi výstupmi hercov. Zaujalo tak skôr vizuálne ako dramaticky, no bolo sa na čo pozerať.

Trojuholník, úzko prepojený s činnosťou košických Kasární, určite nezaprie inšpiráciu kutnohorským festivalom Creepy Teepee, zameraným na podobnú kultúru. Jeho hlavní organizátori, súrodenci Hoškovci, sa dokonca na festivale predstavili ako DJ-i, a hoci na prvý pohľad môže pôsobiť ako večierok pre pár vyvolených, jeho program je dobrým a pomerne prístupným reprezentantom nezávislej kultúry pre široké vrstvy.

Filip Drábek, spolupracovník Pravdy | 07.08.2012 18:28