Za všetko môžu pletky bohov

Pozývame vás na vernisáž výstavy Petry Feriancovej, ktorá sa uskutoční dnes o 17:00 v Múzeu Vojtecha Löfflera. Je jednou zo sprievodných výstav Trienále súčasného obrazu Košice 2013.

Petra Feriancová (1977) študovala na Accademia delle Belle Arti v Ríme a na VŠVU v Bratislave. V roku 2010 sa stala laureátkou ceny Oskára Čepana. Samostatné výstavy mala v ISCP New York, SNG či Dome umenia a Moravskej galérii v Brne, zúčastnila sa skupinových inštitucionálnych výstav v Rakúsku, Poľsku a vo Francúzsku.

Autorka v Košiciach vytvorila model paleontologickej muzeálnej expozície, zostavený zo zbierkových predmetov múzea a ich multiplikácii. V názve výstavy Za všetko môžu pletky bohov poukazuje na individualitu ľudského vnímania a interpretácie objektov, procesov i príbehov okolo nás.

P. Feriancová odkrýva predmety niekedy bizarných foriem. Ukladá ich do vrstvy „stolov“ nad zem/podlahu múzea. Predmety, teda mušle (Medusa, Faun,..), kamene (Charis) a rohovinu zhromaždil a dotvoril zberateľ a sochár Vojtech Löffler.

V druhej časti priestoru skúma povahu predmetov s prírodným pôvodom. Na výstave sa stretnete aj so sloními klami, jaskynnými kvapkami a modelom jaskyne.

Petra Feriancová o svojej výstave

Môj projekt v Múzeu Vojtecha Löfflera sa zaoberá interpretáciou Löfflerovej zbierky ako jedného uceleného komplexného diela, ktoré je formované hlavne svojím množstvom a rozmanitosťou.

Chcela som akcentovať Löfflerovu tvorbu, ktorej podstatu považujem v jeho fascinácii v objavovaní a zhromažďovaní. Zaujímal ma aj “Löfflerov zásah”, jeho nutnosť, podobný nutnosti pôvodného človeka ovládnuť materiál, často práve materiál, ktorý má, z antropologického hľadiska pomerne silnú symboliku (slonová kosť, mušle, skala, kvaple, úlomky iných plastík a kusov architektúry).

Prvou časťou výstavy je inštalácia “Jaskyňa”, kde v sadrových odliatkoch, multiplikujem Löfflerove slonie kly, nachádzajúce sa v stálej expozícii. Tieto multipli inscenujem na stoloch ako jaskyňu, – opakujúce sa sadrové kly sa menia na stalagtity a stalagmity. Na ďalšom stole ich organizujem do veľmi jednoduchej architektonickej sústavy. Na ďalšom interpretujem prácu na ich multiplikácii, sadrových odliatkoch, ako klasickú muzeálnu metódu náhrady originálu.

V druhej časti výstavy improvizujem so skúsenosťou na mieste, spracúvam vlastné objavy v depozite múzea. Tieto predmety – “Löfflerove diela” a  “Löfflerove nálezy” inštalujem spoločne. Pre mňa ostáva dielom zbierka ako taká.

Ak sochárstvo možno považovať za ovládnutie materiálu, tak v Löfflerovom prípade ide o ovládnutie skrz zbieranie, vlastnenie, neraz exotického materiálu, ale aj o jeho výraznú manipuláciu. Príkladom týchto dvoch polôh je taxonomické radenie Löfflerových mušlí, natočených tak, aby v prvom pláne bolo vidno ich prirodzený tvar, a obídúc ich, je evidentný zásah. Tieto jednostranné, monotematické zásahy idú mimo akékoľvek umelecké konvencie a mňa zaujímajú práve ako stále opakované sústavy intervencií do veľmi výrazného podkladu z hľadiska jeho významu.

Iným príkladom “ovládnutia” materiálu je inštalácia v poslednej miestnosti, kam som premiestnenila časti ťažkých nespracovaných, alebo polospracovaných kameňov zo záhrady múzea. Skaly majú rôzny pôvod, sú fragmentami architektúr, nie je zrejmé či ide o Löfflerove diela alebo pravdepodobné budúce podklady. Každopádne proces zásahu je tu obrátený, príroda abstrahuje pôvodný materiál, ktorý sa stáva romantickou ruinou.

Kurátor výstavy: Michal Štofa

Výstava potrvá do 13. októbra.